Dnes večer na mňa akosi doľahol štrajk učiteľov a preto som som sa na Facebooku s mojim známym aspoň dobre pobavil. Situácia na Slovensku je naozaj nejasná a môžeme povedať, že pre vládu aj skutočne ťažká. Pýtajú učitelia, lekári, sestry, či dopravcovia. A keďže každý z nich pozná slovo štrajk, veľmi radi ho adresuje nielen médiám, ale aj vláde a verejnosti.
Nechcem, aby bol dnešný nočný blogpost pesimistický a preto len veľmi krátko uvediem názor jedného zo študentov, ktorý dnes odpovedal na anketu: Čo si myslíte o štrajku? (http://student.dnes24.sk/studenti-o-strajku-ucitelov-co-si-o-nom-myslia-146433)
,,Už sme tu mali štrajk lekárov, zdravotníckeho personálu, prichádza štrajk učiteľov. Potom sa však pýtam, či s prvým zimným snehom začnú štrajkovať aj cestári a hasiči. V decembri by mohli začať štrajkovať predavači a predavačky… až po novinárov, ktorí by mohli prestať informovať. Preto si myslím, že učitelia, ako autority, ktoré majú vychovávať budúce generácie by si mali uvedomiť istú zodpovednosť a zvoliť inú formu štrajku, ktorá by neparalyzovala školstvo. Je potrebné si však uvedomiť, že situácia v takmer žiadnom zamestnaní nie je dnes ideálna,“
Jeho odpoveď ma veľmi zaujala a keď som nad ňou začal uvažovať, nie sme ďaleko od reality, ku ktorej môže už čoskoro dôjsť. Chceme naozaj, aby štrajkoval každý od upratovačky, cez údržbára, až po úradníka? Pretože tam mieri aktuálna situácia na Slovensku. Keď sa stažuje Fero, pridá sa aj Milan. Keď sa sťažujú lekári, sťažujú sa aj učitelia. Možno to je zlé načasovanie a možno to malo prísť práve teraz.
Nechcem povedať, že sa plne stotožňujem s názorom hore, ale kus pravdy na ňom predsa len bude. Cieľom tohto blogpostu však nieje posťažovať sa, alebo polemizovať o budúcnosti protestov a štrajkov na Slovensku, ale trochu sa pobaviť. Už v úvode som spomenul, že som si dnes písal s jedným mojim známym. Keď sme sa bavili na tému štrajk, povedal:
