Po treťom dni na medzinárodnej bilaterálnej výmene v poľskom mestečku Karpacz by sa patrilo napísať blogpost. O mojich prvých pocitoch z cestovania a ubytovania už viete, dnes som sa však rozhodol napísať o jedle, kultúre, zábave a aktivitách, ktoré tu máme.
Po prvej noci som zistil, že spať 4 hodiny denne mi celkom vyhovuje. O niečo ťažšie je však ráno vstať, ale potom to už ide v pohode.
Najviac ma však prekvapila poľská kuchyňa. Tej slovenskej je síce podobá, ale Poliaci jedlá solia a ochucujú len veľmi málo. Aj samotné porcie jedla sú malé, hladnému Slovákovi častokrát vybiehajú oči z jamiek. Najobľúbenejšou inderigenciou v teplých jedlách je mrkva, nájdete ju všade, kde sa len pozriete. To čo môjmu žalúdku učarilo najviac, bola jednoznačne štipľavá omáčka, ktorú sme dostali k pizzi. Bola najlepšia, akú som kedy jedol.
Je tu zima a poriadna. Prvú noc tu nekúrili vôbec, na takéto teploty sú Poliaci, zdá sa, zvyknutí. Po penzióne chodia v krátkych tričkách a niekedy v trojštvrťových nohaviciach. Len na porovnanie, my Slováci sa trasieme v troch mikinách, spávame v termo oblečení a v podkolienkach.
Poľštinu počúvam už tretí deň a musím povedať, že mi je celkom sympatická. 70% hovorenej reči bez problémov rozumiem, neznáme slová konvertujeme v angličtine a tak samotná jazyková bariéra nie je až taká veľká, ako som si predstavoval.
Poľskí mládežníci si pre nás pripravili hneď niekoľko interaktívnych aktivít, vyskúšal som si pozíciu generálneho tajomníka OSN, naučili sme sa všetci sedieť v kruhu bez pomoci stoličiek a vzájomne sa spoznávali. Poobedie patrilo relaxu a športovým aktivitám. Silvia, Eliška, Dida a Peťa ma nakoniec prehovorili, aby som sa prvý krát v živote postavil na lyže. Cítil som sa ako ryba na suchu a pred mojou prvou jazdou som len dúfal, že ma neodvezú vrtulníkom. Nič hrôzostrašné sa nakoniec nekonalo, na lyžiach som spadol iba raz a myslím, že my to celkom išlo. Cestou z lyžiarskeho strediska nás pohltila jednoduchá hra Arizona. Nepoznáte? Vygooglite (A jedna, a dva, a tri … a Arizona, dopredu dozadu, nabok a späť)
Potom sme na námestí Karpacz našli obchodík s približne 80 druhmi piva, nechýbali ani české a slovenské, dokonca sme našli aj posledný kúsok čokoládového piva, heh.
Dnešný deň začali hneď niekoľkými energizermi z poľskej strany, potom sme už v menších skupinkách vymýšľali a pracovali na nových medzinárodnych projektoch. Nešlo zatiaľ o nič svetoborné, boli to len prvotné nápady, na ktorých by sa ešte patrilo chvíľku posedieť. Všetky sme tvorili podľa osnovy programu Mládež v akcii,keďže práve tento grantový program je otvorený našim nápadom.
Som veľmi rád, že si môžem užívať tento vzdelávací a relaxačný týždeň v spoločnosti aktívnych mladých ľudí. Dnes nás ešte čaká poľský večer a my sme si pre našich priateľov na zajtra pripravili slovenský program, ktorí začína už o tretej hodine ráno. Čaká nás veľa práce aj zábavy. Bežím a na ďalšie zaujímavosti sa tešte už v piatok. :)
