Žiadna zdrvujúca kritika, urážanie ani chválospev. Nič z toho sa s pojmom spätná väzba (feedback) nespája, aj keď ju častokrát takto vnímame. Príčina? Veľká časť ľudí nemá dostatočné komunikačné zručnosti, jednoducho sa nevie vyjadrovať. A tak to aj potom vyzerá … hádky, ohováranie, ponižovanie. Poďme sa však na tento problém pozrieť tak trochu z inej strany  a pokúsime sa nájsť riešenie, ktoré vám pomôže získať si priateľov, budovať nové vzťahy a vychádzať s ľuďmi oveľa lepšie ako do teraz.

Ako prvé by ste si mali uvedomiť, že spätná väzba nie je nič zlé, je to dar pre človeka, s ktorým ste v kontakte. Cieľom feedbacku je poďakovať, pochopiť, prehodnotiť a použiť. To sú základné pravidlá pri poskytovaní spätnej väzby (konštruktívnej kritiky) . Ak si zapamätáte týchto 4 P, vaši priatelia oveľa skôr informáciu, ktorú im podávate pochopia a prijmú.

Aký je teda rozdiel medzi spätnou väzbou (konštruktívnou kritikou) a kritikou?

Informácia zameraná na zmenu správania v pozitívnom smere je špecifická, popisná, s dôrazom na vec a problém, jasne, orientovaná na budúcnosť a hľadajúca riešenie. Pričom kritika je naopak všeobecná, hodnotiaca, s dôrazom na osobu, zahmlená, orientovaná na minulosť a hľadajúca vinníka.

Ak sa naučíte namiesto kritiky poskytovať svojmu okoliu spätnú väzbu (SV), pomôže vám to vybudovať si lepšie medziľudské vzťahy a priatelia si vás obľúbia, budú vás brať ako človeka, ktorý sa im snaží pomôcť a ukázať im cestu.

V titulku tohto článku som prirovnával  SV k sendviču. Prečo? Lebo spätná väzba by mala byť vyvážená, tak ako sendvič (+ – + čiže medzi dva plusy dať jeden mínus): 1. pochváliť, čo bolo dobré a čo si na danej veci ceníte, 2. popisovať, kde človek urobil chybu a 3. odporúčať ako to nabudúce skúsiť lepšie. Cieľom teda nie je iba vyhodiť na oči svojim blízkym problém, ale oceniť pozitívnu stránku veci a nájsť riešenie tej negatívnej.

Keď poskytujeme spätnú väzbu:

– nečakajme na ňu príliš dlho a vyslovme ju hneď po odohratej situácii
– obráťme sa s ňou priamo na dotyčnú osobu, oslovme ju menom a udržujme s ňou očný kontakt
– poskytujme ju s vedomím, že danej osobe chceme pomôcť 
– uznáme, že sa môžeme mýliť
– nevyslovujeme toho na danú osobu naraz priveľa, len toľko, koľko je schopná prijať
– sme špecifickí, na akú stránku osobnosti SV poskytujeme
– jasne rozlišujeme medzi pozorovaním a hodnotením
– hľadíme do budúcnosti, hľadáme nápravu, zlepšenie, možnosti a príležitosti

Keď prijímame spätnú väzbu, je dobré ak:
– máme vedomie, že nám ju hovorí priateľ, ktorý nám chce konkrétne pomôcť
– berieme spätnú informáciu ako a užitočnú informáciu a pomoc
– nereagujeme hneď, vypočujeme si ju celú
– uvedomujeme si, že je to názor, s ktorým môžeme a nemusíme súhlasiť
– uvedomujeme si, že účinná pomoc SV závisí vo veľkej miere na otvorenosti nás – príjemcu voči sebe aj voči zmenám na sebe
– osobu, kt nám feedback poskytuje počúvame, pýtame sa dovysvetľujúce otázky a premýšľame o vyslovených slovách
– rozhodneme sa, čo chceme s feedbackom urobiť, prijať ho, zamietnuť, alebo si zobrať aspoň časť
– dávame poskytujúcej osobe vedieť čo so spätnou väzbou urobíme, vyhneme sa ale ospravedlňovaniu, zamietaniu a zbytočnej argumentácii

Nezabudnite na to, že spätná väzba má byť motivačná, je to reakcia vyjadrujúca pocity jednotlivca na počuté alebo vykonané slovo alebo čin. Má byť darom a pomocou do budúcna. Ak chceme dostať úprimnú SV, musíme ju úprimne aj poskytovať. Ak máme záujem zlepšiť sa my, motivujeme k tomu aj svojich priateľov, známych a kolegov.

Spätnú väzbu sa nenaučíte poskytovať a prijímať okamžite, lúsknutím prstom. Aj mne trvalo veľmi dlho, kým som odporúčania a rady dostal do hlavy a využíval ich v praxi čo najviac. Stále si nemyslím, že SV mám v malíčku a som rozhodnutý sa ju ďalej učiť a trénovať ju ;)