Posledné dni na televíznych obrazovkách, v tlači či na internete patria učiteľom. Nejde o žiadny výnimočný úspech, o nové knihy, či prevratnú novinku vo vzdelávaní. Dôvodom je „ostrý“ štrajk učiteľov a nepedagogických zamestnancov, ktorí vo štvrtok 13. septembra prerušia na školách vyučovanie. Má však protest v takejto podobe význam?
Ako som už spomenul v úvode príspevku, o tejto protestnej akcii sú plné médiá, všade sa o tom hovorí, píše. Môžeme teda povedať, že téma školstvo sa opäť na verejnosti otvorila a vznikajú diskusie, názory, či návrhy. Dlhoročné slová učiteľov boli zdá sa vypočuté . Pedagógovia sa začali tešiť, že konečne sa niečo začalo diať, no vzápätí mnohí zhasli, keď sa opäť pozreli na realitu. Prečo teda toľko ospevovaný štrajk neprinesie žiadne výrazné zmeny v školstve a v slovenskom vzdelávaní?
1. Darmo chce niekto peniaze, keď peniaze nie sú
Netreba si klamať. Boli tu vodiči MHD, zelení aktivisti, lekári, sestričky a teraz aj učitelia. MHD-čkari sa zľakli, že prídu o robotu a opäť nasadli do autobusov, zelení aktivisti zmĺkli, lekári dostali sľub a sestričky môžu snívať… Takáto aktuálna situácia je na Slovensku. Napriek tomu, že štát sľúbil navýšenie platov lekárov, mohli sme na vlastné oči vidieť, aký veľký problém vznikal pri samotných výplatách. Napriek tomu, že sa odsúhlasilo, štát, či nemocnice nemali z čoho lekárom zaplatiť. Viedlo to opäť iba k zvýšeniu produktivity práce a zníženiu počtu zamestnancov. Jednoducho deficit je deficit a keď má štát dlh, tak peniaze jednoducho nepovolí nikomu – ani učiteľom.
2. Zlé načasovanie, krátka intenzita
Keď sa vyhlásilo, že sa školy zavrú, všetci spozorneli. To bol veľmi dobrý ukazovateľ toho, vďaka čomu by mohli učitelia zvíťaziť. Keď sa však na to pozriete z iného uhla pohľadu, zistíte, že sa v podstate nič vážne nestalo. Veď predsa školáci majú aj tak často prázdniny, tak jeden deň hore dole nikomu prekážať nebude. Čo by však v tomto prípade pomohlo? Ak by sa školy 3.septembra neotvorili a ohlásili by výstražný štrajk na dobu neurčitú, pokiaľ kompetentní nesplnia požiadavky učiteľov! Tu by začali prsty poslancom, či politikom horieť a uvedomili by si vážnosť situácie.
Alebo ukážme si aj model č. 2. Je krásne slnečné ráno 12. marca 2012 avšak školy hlásia, že dnes maturantov k zelenému stolu nepustia. Viete si predstaviť takúto situáciu? Príbeh však pokračuje ďalej. Je streda 13-teho marca a najdôležitejšie testovanie deviatakov – monitor by sa taktiež neuskutočnil. V takomto prípade ostáva aj naďalej nespočetne veľa otáznikov, ako by na túto situáciu reagovali všetci „aktéri“ a aký ohlas by teraz už skutočne ostrý štrajk vyvolal…
3. Učiteľov je veľa, do ulíc však nevyrazia
To že sa do štrajku zapojí 90% škôl a väčšina učiteľov nieje ani zďaleka základom úspechu. Síce oceňujem, že sa dokázali pedagógovia tak narýchlo skoordinovať, no napriek tomu si myslím, že ani toto nepomôže. Hneď v prvom bode som písal o úspešno-neúspešných protestoch lekárov či vodičov. Viete si však predstaviť, čo by sa stalo, keby sa všetky nespokojné subjekty (učitelia, lekári, vodiči, sestričky, aktivisti, železničiari, …) zapojili do jedného veľkého centrálneho protestu a vyrazili by do ulíc? Pre slovenskú politickú scénu by to bola pravdepodobne atómová bomba, ktorú by zrejme nikto nedokázal uhasiť.
4. Nasadení vo dne i v noci, učitelia z Kobry 11…
Nejako podobne znela zvučka zo známeho kriminálneho seriálu diaľničnej polície. Týmto príkladom som chcel len poukázať na 85 -95 percentnú účasť, ktorá sa podľa mňa ani zďaleka nepribližuje skutočnosti. Vidíte niekde nespokojného učiteľa, ktorému by niečo vadilo, zobral by si transparent a svoju nespokojnosť by prejavil aj niekde inde než v triede?? Nie! Nikde nikoho… Veď podpísať zdrap papiera viem predsa aj ja. Nehovoriac o tom, že učitelia sú aj vo svojich vlastných radoch rozhádaní. Nevedia sa dohodnúť a potom ich požiadavky vyzerajú ako chabé výkriky do tmy. Viac o tomto probléme veľmi pekne vysvetlil Dávid Králik: http://davidkralik.blog.sme.sk/c/305534/Uz-sa-dnes-tvoj-ucitel-pohadal-s-kolegami.html
5. Je najlepším nápadom zavrieť školy?
Situácia v slovenskom školstve nie je vôbec ružová a preto je veľmi ťažké určiť, aká forma štrajku by bola najvhodnejšia, či najúspešnejšia. Môžeme uvažovať o lobizme, ale aj o diskusiách na pôde škôl, miest, ale aj ministerstva. Ozývajú sa totižto hlasy, že štrajkom učiteľov sa siahlo na základné práva študentov – na Právo na vzdelanie. Je najvhodnejším riešením trestať študentov, keď oni za chýbajúce učebnice, ani nízke platy predsa nemôžu?
Cieľom tohto blogu nieje zmariť snahu učiteľov a naopak ani podporovať štrajk, ale poukázať na základné príčiny predpokladaného neúspechu Odborov a učiteľov. Prikláňam sa však k názoru, že aktuálny stav slovenského školstva určite nieje uspokojivý…
Niekoľko názorov učiteľov a ďalších študentov si môžete prečítať aj na: https://student.dnes24.sk/ucitelia-a-studenti-prehovorili-toto-si-myslia-o-strajku-142359
