Keď si spojíte mladých ľudí so zábavou a vynecháte slovo alkohol, je to akési čudné a nezvyčajné. Aspoň teda v dnešnej dobe, kde opiť sa ako delo a sfajčiť sa do nepríčetnosti je pre mnohých životný štýl… A poviem vám, že nie vždy to tak musí byť. Študenti sa dokážu dobre zabaviť aj bez chlastu a ja som sa o tom opäť raz presvedčil…
Všetko sa to zas raz udialo na KomPraxe. V Rimavskej Sobote, kde nás čakala partička 18-tich mladých ľudí… Už na pohľad boli akýsi čudní, alebo že by skôr iní ? Dobre naladení, s prirodzeným sebavedomím, iniciatívni a komunikatívni. Proste do aktivít sa zapájali sami bez toho, že by ich bolo treba nútiť či hodiny prehovárať. Proste sa chceli učiť sami od seba…
Najprv sme sa „spinkovali“…
Potom sme sa rozprávali, napríklad aj o tom, prečo pomáhať ľuďom vôkol seba…
Hrali sme sa legendárne ,,Wotang šu!“ (aspoň štyrikrát…)
Ďalej som ich naučil tešiť sa z kameňa (,,Ulele“)…
A potom ma pomenovali ,,Indián“. Ale čo vám budem hovoriť, ja som si už zvykol :)
Samozrejme kde tu pomedzi sme mali aj nejaké tie workshopy a info bloky, v ktorých sme sa učili o zásadách efektívnej komunikácie, o tom ako podávať spätnú väzbu, ako prečítať reč tela a podobne. Jarka ich čo to naučila o tímovej spolupráci, o rolách v tíme, aj rozhodovaní.
Vedia dokonca o stimuloch, motivoch a verím, že si zapamätali aj nejaké konkrétne tipy ako motivovať seba i svoj tím.
No a potom to prišlo…
Oficiálny program nám skončil niečo po pol deviatej večer. A ja som si myslel, že moji KomPraxáci sa rozutekajú do barov… Opak bol však pravdoul! Prišli za mnou, či by sme si mohli spraviť spoločný večer, v dobrej atmosfére, pokojne aj tu v seminárnej miestnosti. Že majú kamaráta, ktorý vie hrať na gitare a nemá problém dobehnúť… A tak ma proste prekvapili…
Spoločne sme spievali a bavili sa. Bez alkoholu a iných prkotín. Dve a pol hodiny. Dobrovoľne a s úsmevom na tvári…
No proste čo si budeme klamať. Neveril som vlastným očiam. Pozeral som sa na hodiny, na decká, na Jarku a stále som si myslel, že sa mi sníva.
Nesnívalo.
Mladí ľudia sa vedia baviť aj slušne, dokonca i bez alkoholu. Len keď im nikto nevytvorí vhodné prostredie a nik ich k tomu nevedie, nemôžeme očakávať, že budú víkendové noci tráviť pri gitare…
Chcem tým len povedať, že niekedy stačí veľmi málo k tomu, aby ste mladých ľudí podnietili a ukázali im inú cestu, než tú, po ktorej chodia teraz…
KomPraxáci, vďaka za úžasný víkend, vidíme sa o dva týždne. Veľmi sa na vás teším! :)