Učitelia, rodičia, aj spolužiaci mi hovorili, že som zlý žiak a tak som prijal za svoje, že sa neviem učiť a rozvíjať. V tomto presvedčení som žil roky. Až do momentu, kým som si nespravil talentový test CliftonStrengths od globálne uznávanej firmy Gallup. Prišlo najväčšie prekvapenie v mojom živote…
(viac…)
Dokáže umelá inteligencia nahradiť učiteľov? Je nakúp notebookov pre školy z Plánu obnovy dobrý nápad? A prečo je toľko kriku okolo reformy vzdelávania na základných školách?
Dnes to bude zaujímavé. Prvý diel Panelu expertov je tu. Štyria hostia, štyri rôzne uhly pohľadov. „Čím viac kriku bude okolo reformy vzdelávania, tým lepšie,“ myslí si Juraj Droppa. Anežka Kútiková zas hovorí, že „ak by sme čakali na ideálny čas a ideálne podmienky na reformu, tak sa priblížime k večnosti“. Ako a kam teda smerujeme, si prečítate v nasledujúcich riadkoch.
V dnešnom Paneli expertov budú komentovať udalosti v školstve, vo vzdelávaní a v práci s mládežou:
V úvode naši hostia vyberajú udalosť mesiaca a v druhej časti hodnotia tri konkrétne udalosti, ktoré pre nich pripravil Jaroslav Dodok, predseda občianskeho združenia OZ TEAM a líder rozvojového programu Show your talent.
Prvý diel Panelu expertov nájdete aj na webe ozteam.sk
Tak poďme na to!
Juraj Hipš:
Tento mesiac tisíce študentiek a študentov skladalo písomnú maturitnú skúšku. Hovoríme im, že takto začína ich nová životná etapa. Presviedčame ich, že je to skúška dospelosti.
Bolo by ale férové mladým ľuďom povedať, že v dospelosti ich budú čakať zväčša iné výzvy ako vedieť, čo je vokalizovaná predložka alebo združené pomenovanie. A s vysokou pravdepodobnosťou medzi kľúčové problémy nebude patriť ani schopnosť nájsť hlavný slovný prízvuk.
Budú čeliť následkom klimatickej zmeny aj dramatickému nástupu umelej inteligencie, robotizácie a automatizácie. Budú riešiť povolania, o ktorých v tejto chvíli nič nevieme a zánik tých, ktoré dnes poznáme.
Budú sa musieť vysporiadať s obrovským tlakom na svoje mentálne zdravie. Úzkosť, depresia alebo poruchy príjmu potravy sa budú pravdepodobne vyskytovať častejšie ako by sme si priali. Budú čeliť množstvu problémov, o ktorých dnes veľakrát ani netušíme. Toto je skutočná skúška dospelosti.
Juraj Droppa:
Pôvodne som chcel vybrať návrh na zvýšenie počtu hodín TV na základnej škole. No potom som si spomenul na platný vesmírny zákon: „rastie to, čomu venuješ pozornosť“ a vyberám návštevu holandského kráľovského páru v sprievode prezidentky Zuzany Čaputovej na ZŠ Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši. Kráľovský pár si sadol do lavice so šiestakmi a absolvoval hodinu občianskej náuky.
Na to, aby sme občianskej vrátili zmysel, potrebujú učitelia a školy metodickú podporu, slobodu a dodanie odvahy na to, aby vnášali do vyučovania aj komplexnejšie a kontroverzné témy. Ale aj takéto symbolické návštevy, ktoré potvrdia, že téma občianskeho vzdelávania si zaslúži väčšiu pozornosť zo strany odbornej aj laickej verejnosti a že nemá dôvod byť „Popoluškou“ medzi školskými predmetmi.
Anežka Kútiková:
Udalosťou tohto mesiaca resp. týchto posledných mesiacov je reforma kurikula na základných školách. Prečo? Lebo je dlho očakávaná, prináša so sebou zmenu i otázniky, obavy, ale predovšetkým by mala priniesť zlepšenie podmienok pre žiakov i učiteľov. Postupné zavádzanie kurikulárnej reformy do základných škôl je začiatkom zmien i na stredných školách, na vysokých školách, v podpore pedagogických zamestnancov, ale aj zmeny myslenia a premeny spoločnosti.
Róbert Chovanculiak:
Udalosťou mesiaca je pre mňa postoj parlamentu k školstvu. Na jednej strane je to neistý osud novely školského zákona, ktorú je potrebné prijať, aby sa rozhýbali reformy v rámci plánu obnovy. Na druhej strane je skupinka poslancov, ktorí chcú presadiť zavedenie povinnej tretej hodiny telesnej výchovy na základných školách. Tieto dva postoje ukazujú, čo si myslia poslanci o odborníkoch a za akých odborníkov považujú seba.
Oprava: Pôvodne bolo uvedené MŠVVaŠ SR, správne má však byť MIRRI.
Juraj Hipš:
V slovenskom školstve sme posadnutí kupovaním interaktívnych tabúľ, počítačov a tabletov. Máme pocit, že ak zasypeme školy hardvérom, tak sa vzdelávanie zázračne zlepší. Medzinárodné štúdie ale opätovne upozorňujú na to, že investície do počítačov majú malý alebo žiadny vplyv na lepšie vzdelávacie výsledky detí. Inak povedané, dobré školy nevytvára viac počítačov, ale predovšetkým dobrí učitelia a učiteľky. Toto by sme mali konečne pochopiť.
Juraj Droppa:
Trochu by som to poopravil, nie je to Ministerstvo školstva, ale MIRRI. Ale v zásade je to jedno, všetky ministerstvá sa dnes predbiehajú v tom, kto dnes rozdá ľuďom viac „chleba a hier“. A hlavne, nie je to z nášho vrecka – Plán Obnovy – zaklínacia formulka. Žiaľ, tieto prostriedky míňame neefektívne. Rozdaním peňažných poukážok rodičom na nákup notebookov vznešený cieľ – zvýšenie digitálnej gramotnosti – nenaplníme.
Vzdelávanie má dlhé časové konštanty, preto sa táto moja hypotéza dá overiť až o pár rokov. Vtedy už bude zakúpená technika zastaraná a bude treba kúpiť novú. Znova sme raz nevyužili príležitosť zrealizovať projekt, ktorý by viac investoval do ľudí ako do „železa“. Projekt „školských digitálnych koordinátorov“ mal k tomu celkom blízko.
Anežka Kútiková:
Projekt Digitálny žiak je dobrým krokom k zníženiu rozdielov medzi možnosťami jednotlivých rodín na Slovensku zabezpečiť techniku, ktorej používanie sa stáva aj v procese vzdelávania štandardom. Zároveň je to krok s cieľom rozvoja digitálnych zručností. Oceňujem, že realizácia projektu nebola položená na plecia škôl, i keď koordinačná a informačná úloha im zostala. Očakávam namiesto hľadania, na čo sa v danom projekte nemyslelo a čo je v jeho realizácii rizikom, aby zaznievali návrhy ako ho urobiť úspešným a ako prekonať riziká. A verím, že flexibilitu v ich riešení budú mať i predkladatelia projektu Digitálny žiak.
Róbert Chovanculiak:
Štúdie a výskum ukazujú, že vo vzdelávaní nehrá rolu ani tak, čo je v triede, ale skôr je dôležité, čo sa deje v triede. Preto som skeptický k potenciálnym pozitívnym dopadom celého plánu s digitalizáciou a nakupovaním tabletov a notebookov do škôl. Netreba zabúdať, že každé euro z Plánu obnovy si de facto požičiavame, preto výdavky by mali mať vysokú a merateľnú návratnosť. Viac ako výdavky na pomôcky je dôležitejšie to, ako je škola vedená, akú má vzdelávaciu filozofiu, ako je manažovaný proces výučby a práca učiteľov. Jednoducho je dôležité, aby škola mala nejaký systém a ten bol dobre exekuovaný. To sú však veci, ktoré sa nedajú nakupovať z ministerstva, ani preplatiť cez európske peniaze.
Juraj Hipš:
Reforma kurikula je krok správnym smerom. Áno, ani táto reforma nie je dokonalá a ministerstvu školstva možno oprávnene vyčítať slabú komunikáciu. Napriek tomu je dôležité, že sa konečne deje zmena obsahu toho, čo sa deti učia. Ak niekto čaká na dokonalú reformu, môže čakať na Godota.
Juraj Droppa:
Čím viac kriku bude okolo reformy vzdelávania, tým lepšie. Zmena musí bolieť. Polovičaté riešenia, veľa kompromisov a odďaľovanie rozhodnutí, kým nie sú vyladené detaily sa môže javiť ako dobré riešenie, nenarobíte si veľa nepriateľov. No rizikom polovičatej reformy je, že nezmení zásadne systém a nezlepší situáciu nikomu.
Keď kričia a bijú na poplach odbory, pre mňa je to signál, že reforma sa uberá dobrým smerom. Keď sa obávajú učitelia, že nové štandardy, metódy, formy a spôsoby hodnotenia budú mať na nich vyššie nároky, majú pravdu. Ale ako povedal Albert Einstein: „Naše problémy nemôžeme vyriešiť rovnakým myslením, aké sme použili pri ich vytváraní“. Ja som zo základnými parametrami reformy spokojný. Ide to správnym smerom, no na môj vkus trocha pomaly.
Anežka Kútiková:
Ak by sme čakali na ideálny čas a ideálne podmienky na reformu, tak sa priblížime k večnosti. Najlepším časom na zmenu bolo včera… a ak sme to nestihli, tak začnime dnes. Nebojme sa vstúpiť do zmeny a urobiť ju čo najlepšie. Pripomínajme si kľúčové priority reformy a reflektujme na aktuálne dianie a prognózy.
Už teraz vieme, že pripravujeme mladých ľudí do budúcnosti, o ktorej nevieme aká bude a aké pracovné pozície budú potrebné. Ale vieme, že každý ocení kolegu, ktorý dokáže spolupracovať, komunikovať, riešiť problémy a má zápal pre svoju prácu. Zároveň produktivita rastie, ak má človek vyvážený osobný a pracovný život, a preto sú kľúčové schopnosti ako emocionálna inteligencia, sebapoznanie a odolnosť voči stresu a meniacim sa podmienkam.
Róbert Chovanculiak:
Kurikulárna reforma je krok správnym smerom, ale my máme pred sebou maratón. Zmeny, ktoré sú naplánované, pomôžu zlepšiť situáciu na školách, ktoré sú už dnes aktívne a otvorené novým pedagogickým prístupom. Ale veľká časť učiteľov je dnes zahltená každodennou operatívou a je naivné si myslieť, že prepísanie dokumentov v Štátnom pedagogickom ústave sa jednoducho premietne do vzdelávacieho zážitku žiaka II. B školy v Lomničke. Pomôcť majú regionálne centrá podpory učiteľov, ale tie dokážu pri plnom výkone za rok mentorovať 2000 učiteľov. Na Slovensku však máme 70 tisíc učiteľov.
Juraj Hipš:
Veľa sa hovorí o tom, ako žiaci môžu pomocou umelej inteligencie podvádzať. Je ale oveľa dôležitejšie sa sústrediť na to, ako rozumne využívať umelú inteligenciu vo vzdelávaní a ako môže pomôcť aj učiteľom. Zakazovanie umelej inteligencie na školách, ktoré sa už v niektorých krajinách deje, nie je správnou cestou. Aj keď treba otvorene priznať, že skutočné dopady umelej inteligencie na život ľudí v tejto chvíli ani netušíme.
Juraj Droppa:
ChatGPT je nástroj! Nič viac a nič menej. A ako každý nástroj, môže byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. Záleží len na nás. Rovnako ako internet a sociálne siete sú nástroje. Dokázali sme ich využiť pre vzdelávanie? Ak sa dokážeme poučiť z toho, ako sme (ne)zvládli nástup internetu v školách, zvládneme aj AI.
Ja som optimista. ChatGPT totiž nevie, čo vie a nemá schopnosť cítiť radosť. Je do veľkej miery založený na náhode a preto nás môže začať učiť kritickému mysleniu, keď je potrebné fakty overovať a nakladať s nimi opatrne. Je to stále na nás. A či môže nahradiť učiteľov? Niektorých možno áno, ale za tými mi nebude ľúto. A pozitívom je tiež to, že rozšírením AI prestane mať konečne zmysel dávať žiakom DÚ.
Anežka Kútiková:
Nebojme sa umelej inteligencie! Ľudstvo je prirodzene opatrné pri vedecko-technickom pokroku (od vynálezu parného stroja, cez telefón atď.) a to je dobré. Zároveň pracujme na tom, aby sme nestratili svoju prirodzenú inteligenciu.
Kľúčovou otázkou je, kto, s akým rebríčkom hodnôt a zámerom umelú inteligenciu nastavovať a monitorovať. Je dôležité poznamenať, že ani umelá inteligencia nie je neomylná, fakty je potrebné si preverovať z rôznych zdrojov. Významnú úlohu budú zohrávať vzdelávacie inštitúcie, pretože je dôležité naučiť deti ako pristupovať k AI a ako ju správne používať.
Róbert Chovanculiak:
Umelá inteligencia je novodobá kalkulačka na slová. Dokáže v priebehu sekúnd generovať dobre naformulované texty na ľubovoľné témy. Vďaka tomu sa z nej stáva nový typ učebnice. Učebnice, ktorá umožňuje individualitu (každý žiak môže riešiť špecifický problém) a interakciu (žiak sa môže opýtať, keď niečomu nerozumie).
Už dnes je isté, že AI prinesie revolúciu do vzdelávania. To však vôbec neznamená, že nahradí ľudí a učiteľov. Znamená to, že úloha učiteľov vo vzdelávaní sa bude musieť zmeniť. Ich kľúčovou zodpovednosťou nebude naučiť, ale vzbudiť záujem a motivovať.
Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou.
Mesačné hodnotenia vo forme blogu, budú zverejňované na ozteam.sk a jaroslavdodok.sk. V priebehu tohto roka plánujeme zorganizovať aj fyzické diskusie s odborníkmi.
Ak vás zaujíma táto téma, tak vás pozývame na iMPULZ, celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania, školstva a práce s mládežou, ktorá sa uskutoční 14. 6. 2022 v Banskej Bystrici. Viac informácii nájdete tu.
Každý z nás vie povedať, čo všetko musí stihnúť počas jedného pracovného dňa alebo týždňa. Naháňame sa za stretnutiami, deadlinami, projektami, ale len málokto tuší PREČO. Prečo sa vlastne nevieme zastaviť a pokračujeme, aj keď už nevládzeme?
(viac…)
Rozhodol som sa pre malý experiment. Vypnúť si na 30 dní zvonenie na telefóne. Chcel som vedieť, aký vplyv to bude mať na moju prácu aj súkromný život. Prešlo 12 mesiacov a ja som si už zvonenia nezapol. Poviete si, že tomu sa len ťažko verí, tak vám v dnešnom blogu ponúkam svoju konkrétnu skúsenosť.
(viac…)