Rozhodol som sa pre malý experiment. Vypnúť si na 30 dní zvonenie na telefóne. Chcel som vedieť, aký vplyv to bude mať na moju prácu aj súkromný život. Prešlo 12 mesiacov a ja som si už zvonenia nezapol. Poviete si, že tomu sa len ťažko verí, tak vám v dnešnom blogu ponúkam svoju konkrétnu skúsenosť.
Jedno nečakané decembrové popoludnie
Tento experiment, o ktorom píšem v dnešnom blogu vlastne začal tak trochu neplánovane a nevedome. Počas jedného decembrového dopoludnia som nadobudol akýsi zvláštny pocit, že sa mi celkom dobre pracuje a konečne ma pri tom nikto neotravuje. Trochu divné to začalo byť až popoludní.
Za iných okolností by som mal za sebou už desať telefonátov, dnes však nikto nevolá. Mobil sa rozhodnem skontrolovať až večer, niečo sa mi na tom celom nezdá. Mal som vypnuté zvonenia. K tomu nespočetné množstvo zmeškaných hovoroch a smsiek. „Prečo nedvíhaš? Volám ti už 3x!“
O čo som prišiel?
Po tomto nepríjemnom zistení ma okamžite oblial studený pot. Rozbúchalo sa mi srdce a rýchlo som vytáčal jedno telefónne číslo za druhým. Keď som po pol hodine vybavil všetky telefonáty, začal som sa smiať.
A trochu aj zamýšľať. Pretože kým som nedvíhal, nikto neprišiel o život, nič dôležité som nezmeškal, približne tretina vecí sa vyriešila sama a zvyšné telefonáty sa dali vyriešiť aj večer.
Asi viete, čo mi v tej chvíli napadlo…
Čo ak by som nemal vypnuté zvonenia len jeden deň v týždni, ale možno celý týždeň? Alebo dokonca celý mesiac? Priznávam, najprv som si to vôbec nevedel predstaviť. A boli na to aj relevantné argumenty.
Tu vyberám tri najvážnejšie:
- Môže sa niečo rýchlo zomlieť a ja o tom nebudem vedieť
- Možno niekto z tímu bude okamžite potrebovať vyriešiť problém a ja mu nepomôžem
- Možno mi bude volať klient a ak mu nezodvihnem, ukončí s nami spoluprácu
Ale veď predsa, keď som jeden deň so zabudnutým vypnutým zvonením prežil bez následkov, tak by to predsa len mohlo ísť. No, čo ak… Adrenalín mi však hovoril: „Vyskúšaj to ešte raz!“
A tak som si nechal mobil vypnutý aj nasledujúci deň. Scenár sa opakoval. Vkuse niekto volal. Nebudem vás zaťažovať tým, kto volal, čo chcel a ako som to nakoniec vyriešil. Rovno vám prezradím pointu.
Prešiel týždeň a potom prešiel mesiac….
Zvonenie som si však do dnešného dňa nezapol 😊 Od začiatku môjho experimentu ubehlo 12 mesiacov.
Poviete si, že som ignorant. Že to je výmysel a nefunguje to. Alebo že si to vy dovoliť určite nemôžete.
Určite? Hmmm.
Áno, priznávam sa, počas tohto obdobia sa stalo pár vtipných príhod, prišlo aj pár nervóznych smsiek a vyčítavých telefonátov. Chce to len nepodľahnúť prvotnej panike a emóciám.
A čo tie 3 moje argumenty, ktoré som predložil vyššie?
Rozoberme si ich
# 1Čo ak sa niečo rýchlo zomelie a ja o tom nebudem vedieť? Čestne prehlasujem, že za celý rok sa nič také nestalo. Ak chceme byť totalisti, tak v tom prípade by sme si mobil museli brať mobil aj do sprchy, na plaváreň či na operačnú sálu. A to predsa nerobíme.
#2 Možno niekto z tímu bude okamžite potrebovať vyriešiť problém a ja mu nepomôžem. Okej tento problém som riešil tak, že som časť svojich kompetencií presunul na iných ľudí v tíme. Zároveň svojich kolegov učím, aby najprv porozmýšľali nad problémom sami, potom si pomohli internetom, potom sa obrátili na svojich kolegov a až po tom na mňa.
#3 Možno mi bude volať klient a ak mu nezodvihnem, ukončí s nami spoluprácu. Poďme z konca. Aj mne sa často stáva, že volám klientovi, nezodvihne mi a nerobím z toho žiadnu tragédiu. Hold, vyriešené. A na doplnenie – žiadny klient s nami za uplynulých 12 mesiacov nerozviazal spoluprácu kvôli tomu, že by sa s nami nevedel skontaktovať.
Poďme sa pozrieť tomuto experimentu ešte hlbšie pod kožu.
Keď vás ruší mobil, strácate „flow“
Tak po prvé, neustále vyzváňajúci telefón nás vkuse ruší v práci a nikdy nekončiace notifikácie zabíjajú aj ten najmenší pokus sústrediť sa. Od momentu, keď som mal zvuky na mobile „mutnuté“, moja sústredenosť vzrástla niekoľko násobne.
Úlohy, ktoré mi inokedy trvali dve tri hodiny som teraz bez problémov vybavil za hodinu a pol. Kreatíva, ktoré častokrát prichádzala až po tretej káve sa rodila len čo som začal tvoriť.
Jednoducho – zvonenia a prichádzajúce notifikácie nás neustále vyrušujú.
Či už sme v práci, na stretnutí s kamarátom alebo na rodinnom obede, každú chvíľu si kontrolujeme mobil a čakáme na ten zázračný moment pípnutia, ktoré nám oznámi, že si na nás niekto spomenul, niekto nám dal lajk alebo dokonca komentoval náš život. Takto sa sústrediť na prácu, ani na vzťahy nedá.
Ľudia volajú, pretože sú častokrát leniví
Moje druhé zistenie sa týka toho, čo je naozaj dôležité a čo sa len tak tvári. Množstvo zo zmeškaných telefonátov, ktoré som mal za toto obdobie vzniklo len z lenivosti. Niekomu sa nechcelo hľadať nejakú informáciu a tak mi zavolal. Keď som mu však nezodvihol, našiel si ju sám. Aké jednoduché 😊
Keď som volal späť na niektoré telefóny, tak som zistil, že tá dôležitá vec, ktorú so mnou chceli riešiť po telefóne bola vlastne úplná zbytočnosť a dotyčný to pochopil, hneď ako sa mi nedovolal. „Sorry Jaro, už som si uvedomil, že vlastne som nič nepotreboval.“
Tretie úžasné zistenie
Príjemne ma prekvapilo. Vďaka tomuto experimentu som zistil, že väčšina telefonátov sa dala nahradiť sms správou alebo mailom. „Čo si chcel?“ napísal som na číslo zmeškaného hovoru. „Len to, že som ti poslal mail.“ To si mi predsa nemusel volať, pomyslel som si.
Zostalo tak už len malé percento skutočne dôležitých telefonátov, ktoré sa však tak či tak dali vybaviť v dohľadnej dobe bez toho, že by so sebou niesli desivé dôsledky.
Pravidlo vypnutého zvonenia
A tak som pochopil, že pravidlo vypnutého zvonenia sa stane pravidlom, ktorého sa budem držať.
Viem, že nie každý z vás si môže dovoliť mať stíšené zvonenia. Ak pracujete ako telefonista alebo máte pohotovosť na záchranke, mobil môžete odložiť až doma. Myslím si však, že väčšina z nás sa skôr bojí spraviť tento krok a nahovára si aké nebezpečné to je. Tento strach je však len zbytočne preexponovaný.
5 zásad digitálneho minimalizmu
Digitálny minimalizmus o ktorý sa posledné obdobie usilujem sa dá praktizovať aj veľmi rozumným spôsobom. Tu je mojich 5 zásad, ktorý sa držím:
- Proaktívne volám ľuďom, keď viem, že budeme potrebovať riešiť niečo dôležité, záležitosť tak vybavím vtedy, keď sa mi dá a nebudem čakať, kým ma niekto zastihne pri inej činnosti
- Telefonáty, ktoré sa dá si vopred naplánujem
- Mobil si kontrolujem, niekedy raz za hodinu niekedy raz za 3 hodiny, podľa dôležitosti úlohy, ktorej sa venujem
- Ak vidím, že volá niekto, kto by niečo mohol potrebovať, napíšem mu či sa to dá vyriešiť aj cez sms (v 80% prípadoch áno)
- Nechcem byť dostupný pre všetkých a v každom čase, naopak snažím sa dvíhať telefóny a volať ľuďom pre ktorých dostupný chcem byť
A ešte jeden bonus na záver
Viem, že takmer všetky smartfóny umožňujú nastaviť si režim zvonenia aj pri konkrétnych ľuďoch. Ak teda máte pocit, že tu pre niekoho musíte byť 24 hodín 7 dni v týždni, tak si pri ňom nechajte zapnuté zvonenia. Ja túto funkciu nevyužívam.
Na záver už len malé povzbudenie. Moja produktivita sa bez neočakávaného vyzváňania výrazne zvýšila, kým v januári 2020 som úspešne dokončil 4 z 8 mesačných cieľov, v januári 2021 to bolo 7 z 8. To však nie je to najdôležitejšie.
Vďaka menšiemu stresu a menšiemu počtu podnetov zažívam viac vnútorného pokoja a radosti. Trávim oveľa viac času s ľuďmi, než tomu bolo doteraz. Mám viac času na seba a tak 😊
Prečítajte si aj:
Timemanagement. 7 princípov osobnej produktivity (klik!)
Ako si vybudovať návyk stávať skoro ráno: Krok po kroku… (klik!)
Ako si vytvoriť osobný akčný plán + pracovný list zdarma (klik!)
A ponuku mojich aktuálnych školení, ktoré sú dostupné aj online, nájdete TU (klik!)
