Príležitosť vidieť Záhorskú Bystricu som do teraz ešte nemal. O to viac som sa tešil na Teleráno a moju prvú návštevu v Televízii Markíza. Štúdio, ľudia, aj atmosféra ma príjemne prekvapili, preto som sa rozhodol podeliť sa s vami o môj malý zážitok…
1. Úsmevy z každej strany
Ešte pred tým, než sme vstúpili do priestorov rannej šou, nás hneď niekoľkokrát privítali zamestnanci Markízy. Produkčný, režisér, moderátor, kameraman… Každý z nich sa usmieval a mal veľmi dobrú náladu. Mal som pocit, že sa na všetkých hostí úprimne tešia a že práca, ktorej sa venujú im skutočne robí radosť.
2. Dáte si niečo na pitie?
Za necelú polhodinku, ktorú sme v Teleráne strávili sa o nás veľmi pekne starali. Všetko potrebné nám vysvetlili hneď v úvode. Potom sa pri nás zastavil jeden milý pán, ktorý ma otázkou okamžite potešil: ,,Dáte si niečo na pitie? Kávu, minerálku, džús?“
3. Na kamere vyzerá všetko inak…
Na televíznej obrazovke vyzerajú priestory oveľa väčšie ako v skutočnosti. Keď som mal možnosť posadiť sa na pohovku a rozhliadnuť sa okolo seba, zistil som, že štúdio je v skutočnosti ako keby oveľa menšie. Možno to bude tým, že miestnosť bola celkom zaprataná technikou, káblami či kamerami.
4. Kuchári v Teleráne naozaj varia
Keď som bol malý, myslel som si, že páni v bielych čapiciach sa na obrazovke iba dekoratívne ukážu, aby si ľudia mysleli, že varia chutné dobroty. Dnes som sa ale presvedčil o opaku. Kuchári v rannej relácii skutočne pripravujú jedlá :))
5. Nedotknutelní profesionáli
Moderátori rannej relácie, športu a spravodajstva pôsobia v bežnom kontakte ako úplne obyčajní ľudia. Majú radi kávu, formalitu pokojne odložia bokom a bez akýchkoľvek problémov sa s vami odfotia alebo porozprávajú.
6. Ilko žije!
Jeden z najkrajších momentov dnešného rána bolo práve stretnutie s doktorom Iľkom. Aj keď stál v štúdiu až na 3 metre odo mňa, presvedčil som sa, že táto televízna rosnička všetkých čias skutočne existuje.
7. Spolupráca a timemanagment
So zvedavým pohľadom som si počas mojej návštevy všímal aj celkovú organizáciu v štúdiu. Všetko išlo na sekundy presne, plynulo a prirodzene. Množstvo pobehujúcich ľudí ani okolitý ruch nijak na obrazovke dobrý výsledok neovplyvnilo.
8. Markíza má záujem aj o relevantné témy
Dôležitým prvkom našej návštevy Telerána bol predovšetkým obsah, ktorý sme mali za úlohu odprezentovať. Som rád, že Televízia Markíza prejavila záujem aj o témy, ktoré môžu byť pre mladých ľudí veľkým prínosom. Že okrem havárií a tragédií, ktoré tvoria takmer celé vysielanie Televíznych novín, sa nájde na obrazovke priestor aj pre pozitívne a praktické informácie. Za šancu predstaviť divákom Národný projekt Komprax patrí Markíze veľká vďaka.
9. Stále sa je v čom zlepšovať
Byť dokonalým a nespraviť ani jednu chybičku krásy sa vždy nedá. Aj keď produkcia i réžia Telerána si získala moju pozornosť, vždy sa nájde niečo, čo sa dá v budúcnosti spraviť lepšie. To sa však viac vzťahuje skôr na mňa. Aj keď si zo začiatku človek myslí, že sadnúť si do kresla a rozprávať o akejkoľvek téme je jednoduché, keď vás sníma 5 kamier na raz, tréma robí svoje. Preto aj návštevu Markízy beriem ako ďalšiu skúsenosť, ktorá mi opäť pripomenula, že v komunikácii a prezentácii sa treba zlepšovať neustále.
10. Kto to celé spískal?
Veľké poďakovanie patrí IUVENTE (Národný inštitút mládeže), ktorá ma do Telerána pozvala. Keďže viem, že na miesto mňa mohol v štúdiu sedieť ktokoľvek z vedenia tejto organizácie, veľmi si vážim príležitosť, ktorú som dostal. Som presvedčený o tom, že Komprax nieje len jednorázová aktivita, ale je to školenie, ktoré vás odštartuje a výrazne vám pomôže, pretože potom sa to s vami ťahá v dobrom slova zmysle ešte dlho. Veď mnohí z Kompraxákov ostali projektom verní a ešte viac sa do neformálneho vzdelávania zažrali. Rozvíjajú mládež vo svojom meste, cestujú po svete, prezentujú svoje nápady v médiách alebo sa už rovno stali školiteľmi Kompraxu.
Nikoho nechcem presviedčať o tom, že Komprax je najlepší na svete. Len mi jednoducho zmenil pohľad na život a pomohol mi nájsť si prácu, ktorá ma baví. O Kompraxe netreba čítať, Komprax treba zažiť! :)
