Počas posledných týždňov trávim niekoľko hodín presunmi medzi niekoľkými slovenskými mestami. Z každej cesty sa mi kopia nejaké tie zážitky, ktoré ma občas poriadne napália…
Celou cestou do Rimavskej Soboty som premýšľal nad tým, či napíšem blog. Dlho som nikoho nehejtoval, ale tentokrát tak urobiť musím. Aj preto tento blog venujem všetkým ľuďom, ktorí cestujú autobusom, prdia a … Tak teda počúvajte!
Pripravil som pre vás niekoľko rád, aby ste sa zmestili do kože a správali sa aspoň o kus lepšie ako zvieratá…
1. V autobuse sa neprdí…
Možno to je maximálne vtipné, ale je to nemiestne drzé a ak neviete, poriadne to smrdí. Predbiehať sa so spolusediacim o to, kto vypustí väčšieho krakena podľa mňa úplne normálne nie je…
2. Ak ste chorí, necestujte, prosím, verejnou dopravou!
Nestalo by sa to po prvýkrát, čo niekto na celý autobus kýchal a kašlal. Cestovať s chrípkou, infekčnou chorobou alebo s inou nákazlivou chorobou nie je veľmi zodpovedné .Keď už sme pri tom, rozširovanie nákazy alebo chorôb je trestný čin a to podľa § 179 trestného zákona. A keď už cestovať proste musíte, tak si pri kýchaní a kašlaní aspoň zakryte ústa…! To je také ťažké?
3. Najprv sa vystupuje, potom sa nastupuje…
Ja viem, že každý z vás si chce uchytiť čo najlepšie miesto na sedenie, ale darmo sa pcháte do autobusu ako ovce, keď aj tak musíte nechať cestujúcich vystúpiť. Trochu logiky by nezaškodilo..
4. Tak chcete si sadnúť, alebo blafujete?
Prišla ku mne pani. Aj keď bola v najlepších rokoch, ponúkol som jej možnosť sadnúť si. Už som vstával a uvoľnoval jej miesto. Ona však hrala formu: ,,Nie, nie… to je úplne v poriadku, ja som aj tak nechcela sedieť. Aspoň trošku postojím.“. Ponúkol som sa ešte raz: ,,Poďte si sadnúť, cesta je dlhá..“ Ona: ,,Určite, nie v žiadnom prípade, ja chcem stáť!“ Tak stoj, pomyslel som si. O desať minút neskôr s niekym volala a už jej ústa išli ako na zotrvačník: ,,Ach tá mládež… Chápeš to? Chcem si sadnúť, nepustí ma. Pozriem sa naňho, drzý je! Ja by som ho cez koleno prehla.“ Ja vás teta nie, len viac rozumu by som vám doprial…
5. Nezabúdajte, že necestujete sami
Keď si v autobuse SMS-kujete, čo tak stíšiť zvuky? Nieže by mi to vadilo, ale každú minútu dve hodiny v kuse počúvať, ako mobil bublinkuje dosť lezie na nervy…
6. Hádať sa so šoférom nemá význam
Keď vám raz povie, že nestojí v tej a tej dedine, tak ho prosím nezdržujte svojimi príbehmi o tom, prečo by trasu autobusu mali naplánovať práve cez vašu obec.
7.A o grganí platí to isté, čo som písal o prdení…
Skúste sa týchto prejavov zdržať, prosím :)
Aby som však nebol až taký pesimista, pridám aj jeden pekný zážitok z cestovania:
Keďže na cesty mi maminka kupuje fornety, občas niekoho vedľa ponúknem. A tak som mrkol aj na spolusediacu:
,,Nech sa páči, dáte si?“
,,Oó, si zlatý, ale nemôžem…“
,,Prečo?“
,,Manželovi som sľúbila, že sa zmestím v lete do plaviek…“
,,Hmm…“
,,Ale vlastne som mu nepovedala, ktoré leto mám na mysli… Máte aj čokoládové fornety?“
,,Jasné, nech sa páči!“
,,Ďakujem sú dobré, ale manželovi ani muk!“
,,OK.“
:)
