24. februára 2013 | Ostatné
Mladý človek má na svete veľký priestor pre svoju sebarealizáciu a častokrát o tom ani len netuší. Má chuť tvoriť, cestovať, spoznávať a byť kreatívny. Ako hovorí jeden múdry citát: „Ak niečo chceme, máme motív to získať“. Isto ste sa už niekedy spýtali sami seba, aké príležitosti, možnosti máme my mladí ľudia. Ak ste sa chceli v živote niekedy presadiť, možno vás odradili peniaze, skúsenosti, takmer žiadna podpora vášho okolia a nuda, ktorá vás aktuálne sprevádzala. Kde teda môžete načerpať novú motiváciu a inšpiráciu?
S odpoveďou nebudem dlho otáľať. Pokiaľ sa chcete v budúcnosti dobre uplatniť, chcete byť úspešní a chcete robiť to čo vás baví a o čom snívate, musíte byť niečim výnimoční. Priemerných ľudí je na svete veľmi veľa. Tých výnimočných už o niečo menej. Firmy, podnikatelia, ale napríklad aj také televízne show hľadajú ľudí, ktorí vedia ponúknuť niečo viac. Ani v superstar nevyhrá dobrý spevák, ale ten najlepší. A to je možno dôvod, prečo na sebe pracovať už dnes, aby nám/vám zajtra povedali, že ste výnimočný a že s vami jednoducho rátajú …
Keďže iba pred pár hodinami som sa vrátil z Trenčianskych Teplíc, kde som strávil jednej z najlepších víkendov, som nesmierne nabudený a namotivovaný. Moje nadšenie má na svedomí školenie „O nás, s nami“. Ak môžem, veľmi rád by som vás stiahol do atmosféry (nielen) tohto školenia a ukázal vám, prečo sa na takéto akcie veľmi rád vraciam.
V prvom rade sú to ľudia
Za posledných pár mesiacov, počas ktorých som niekoľko podobných školení absolvoval, som spoznal jednoducho úžasných ľudí. Nadviazal som veľa priateľstiev a vzťahov. Keď sa pozriem na mapu Slovenska, kdekoľvek by som sa vybral na potulky touto krajinou, takmer v každom meste nájdem priateľov, s ktorými by som sa vedel rozprávať na tie najrozličnejšie témy aj hodiny. Verte, že kontakty sa zídu ;)
Potom inšpirácia
Hneď ako som piatok dorazil do Trenčianskych Teplíc, predstavili sa nám na školení „Živé knihy“. Nie, nehovorím o akejsi pasáži z Harryho Poterra a nemá v tom prsty ani Hermiona a jej zázračný prútik. Knihy v Živej knižnici sú ľudské bytosti, ktoré sa spoločne so samotnými čitateľmi vnárajú do svojich príbehov a zaujímavých tém. V tomto prípade to boli akční mladí ľudia, ktorí rozprávali o projektoch, podujatiach a akciách, ktoré vo svojom meste zorganizovali. Viete si predstaviť aké množstvo inšpirácie sa na mňa nalepilo počas niekoľkých minút? Mal som chuť postaviť sa a všetky tieto super veci urobiť aj v Bystrici.
Learning by doing alebo ako sa učiť a zabávať zároveň
Pokiaľ vám už v hlave niekedy preletela čo i len malá myšlienka vyraziť si na jedno takéto školenie, som si takmer istý, že to čo vás odradilo, bola samotná predstava. Lavica, školský zvonček, prepisovanie učebníc a podobne. Prosím, na toto okamžite zabudnite! Keď sa na takúto vzdelávačku dostanete, prevalcujú vás tímové hry, aktivity, diskusie a množstvo workshopov. Nečítate si poučky ako sa stať dobrým rečníkom, ale rovno si to vyskúšate pred kamerou. Nik vám nediktuje poznámky o tom, ako na svoj projekt získať 10 000 eur, ale rovno si to pokúsite v praxi. Všetko, čo sa učíte, vo vás zanechá nielen cennú skúsenosť, ale aj zážitok. Napríklad počas tohto víkendu sme hrali improvizované divadlo (niečo ako partičku). Okrem toho, že to bolo poriadne funny, som približne po 10 minútach vlastne zistil, že touto interaktívnou formou som sa naučil, čo je to participácia a demokracia.
Európa vás volá
,,Ahoj Jarino, povedz mi, že od 18.3 až do 26.3 nemáš nič!!! Pozývame ťa na medzinárodnú výmenu do Poľska s názvom Faces of sport“ a to je presne to, o čom vravím. Ako mladí ľudia chceme cestovať a spoznávať iné krajiny a nových ľudí. Ak by ste do zahraničia vybrali sami, pravdepodobne by ste za tento výplod fantázie poriadne pekne zakešovali. Vďaka programu Mládež v akcii však máte jednu veľkú príležitosť cestovať po celej Európe (Island, Palermo, Brusel, Španielsko, Turecko…) takmer zadarmo. Medzinárodná výmena mladých ľudí, je o tom, že vycestujete do novej krajiny, kde sa spoznáte s mládežníkmi z ostatných štátov. Na vopred určitú tému sa vzdelávate opäť zážitkovou formou (kuk o odstavec hore). Nové poznatky, vedomosti a zručnosti si rozvíjate v oblasti mládežníckej politiky, zdravého životného štýlu, športu, tancu, ľudských práv a všeličoho iného (to by bolo tiež aspoň na jednu A4).
A aby toho nebolo málo, dostanete aj Youthpass
Čo to je? Youthpass je oficiálny certifikát, ktorý vypovedá a potvrdzuje o nadobudnutých kľúčových kompetenciách v rámci neformálneho vzdelávania. Inými slovami povedané, všetko čo ste sa naučili a všetky skúsenosti, ktoré ste získali, budete mať potvrdené európskym certifikátom, ktorým si v budúcnosti šplhnete na prijímačkách na vysokých školách či vo vašom budúcom zamestnaní. Povedal by som, že sa stávate aj vďaka youthpassu o niečo výnimočnejšími mladými ľuďmi, ako ďalších niekoľko desaťtisíc okolo vás.
Ako teda začať???
Medzi rečou, je tu medzi nami jedna veľmi zaujímavá organizácia, o ktorej by ste si mali niečo minimálne vygoogliť. Je to IUVENTA – Národný inštitút mládeže. Prečo ju sem pletiem? Pretože stojí za všetkými už vyššie spomínanými aktivitami (vzdeláva mladých ľudí o veciach, ktoré sa v škole URČITE nenaučíte, pripravuje školenia, výmenné pobyty a ponúka granty na vaše nápady a myšlienky…). Ponúka nám všetkým teda toľko príležitostí, o ktorých som pred tromi rokmi ani len nesníval.
Ak by ste teda nabrali toľko odvahy, môžete sa nejakého školenia aj zúčastniť. Pridávam sem preto niekoľko tipov:
Let´s go
Aby vaše nápady projekt našli
Bol som, videl som a zažil som!
Komprax
Aj keď popisy niektorých školení vyzerajú tak trochu strašidelne, nie je sa čoho báť. Pod týmito odbornými názvami sa skrývajú presne tie tímové hry, aktivity, o ktorých som v blogu hovoril. Nieje sa čoho báť. A ak by predsa len, napíšte mi :)
1. februára 2013 | Ostatné
Milá IUVENTA, sú to už tri roky, čo som ta spoznal. Mal som vtedy 14-násť rokov, v škole som sa prevažne nudil alebo robil neplechu, doma som sedel pred televízorom aj niekoľko hodín a jediné čo ma trápilo, bol Counter Strike. Aj keď priznávam, že bicyklovanie ma bavilo, bola to asi jediná vec z ktorej som mal dobrý pocit a z ktorej som sa okrem rodiny a priateľov tešil.
Vo februári 2010 však prišla zaujímavá, dosiaľ pre mňa nepoznaná ponuka, nazrieť na školenie ,,Projektový manažment v kocke“ pod vedením Jarky Likovej. Musím povedať, že zo slova školenie som mal husiu kožu. Predstavil som si 55 ročných znechutených manažérov ako sa krútia na stoličke a popíjajú studenú kávu s kockou cukru. Moje predstavy však boli na míle vzdialené realite. Na nudu nebol čas. Jarka nás zachvátila aktivitami, kde po 8 hodinách som ani len nemal pocit, že som na tom hrôzostrašne znejúcom školení. Od vtedy som si IUVENTU – Národný inštitút mládeže obľúbil ! :)
Preto mi milá IUVENTA dovoľ, aby som sa ti poďakoval za uplynulé 3 roky strávené na nezbudnuteľných školeniach, s úžasnými ľuďmi vo víre nápadov a kreativity. Aby som neďakoval len tak pre nič za nič, pozývam vás všetkých na prehliadku toho NAJ, v čom mala IUVENTA prsty!
Národný projekt KomPrax – Kompetencie pre prax
Na jeseň v roku 2011 som sa nečakane skamarátil s Darinkou Diošiovou. Po pol hodine chatovania na facebooku bolo hneď jasné, že sa vidíme na námestí na káve. Keď som ju zbadal ako ku mne prichádzala, zľakol som sa, že sa mi bude snažiť do hlavy natĺcť samé kaleráby. Opäť ma blbé predsudky oklamali. Dozvedel som sa, že nie som jediný „blázon“ čo sa vyberie na 3 fázové víkendové školenie… Keď som sa dopočul, že si môžem vybrať ešte aj mesto a hotel v ktorom chcem bývať, bolo hneď jasné, že pokiaľ je Rimavská Sobota najďalej od Bystrice, idem tam! A urobil som dobre :) Stretol som tam super ľudí, ktorí sú v mnohom ďalej než ja a vďaka ktorým som získal motiváciu a ďalšiu inšpiráciu. Darinka Diošiová, Jarka Lipková, Silvia Cochová a Gabika Selecká – ĎAKUJEM!
Grundvig – neformálne vzdelávanie v práci s mládežou
Apríl 2012 – Bratislava. Viac ako 60 účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Belgicka či Španielska … Prečo takáto veľká návšteva? Nešlo o obyčajné stretnutie na káve, ale o seminár zameraný na vytvorenie spoločnej platformy princípov a hodnôt pre prípravu dobrovoľných pracovníkov s mládežou v oblasti neformálneho vzdelávania. Aj keď na prvý pohľad opäť odstrašujúci názov, v skutočnosti nezabudnuteľný víkend strávený v Bratislave. Networking ako sa patrí, nočné prechádzky námestím a medzinárodná výmena skúseností. Darinka, Jarka, Viliam Michalovič, Tibor Škrabský – ĎAKUJEM!
Special day – panelová diskusia Revúca
Na tento špeciálny deň som sa tešil už niekoľko dní. Vedel som, že čaro netradičného vzdelávania v podaní Dávida Králika si nielen prečítam na blogu, ale aj skutočne vyskúšam. To čo sa 9. októbra 2012 dialo by som mohol opísať jednou vetou: ,,Študenti na vyučovaní skákali, kričali a robili si to, čo chceli“. Aj keď to znie neuveriteľne, som si istý že sa o rozvoji vlastných zručností a kompetencii dozvedeli viac, než hociktorý predchádzajúci deň v škole. A ja som zistil, čo to znamená vyraziť si na nezabudnuteľnú cestu workshopov. David Králik –ĎAKUJEM!
DEMOCRAZY – Blava/Šterberg/Nitra(?)Nebudem už hovoriť o večernom wellnes pobyte v hoteli Gaudio, ale radšej spomeniem niekoľko super zážitkov z neformálneho vzdelávania. Prečo je dôležitá participácia a čo to vlastne je, ako sa stať skúseným mládežníckym lídrom, ako vyzerá projektový manažment a prečo si stanovovať ciele podľa metódy SMART sme sa dozvedeli na jedinečnom školení zástupcov ŽŠR a MMP menom Democrazy. Neminuli nás ani kamerové skúšky či analýza potrieb. Ľuboš Marcinek, Peťo Kupec a Alenka Tomanová – ĎAKUJEM.
Tento blog patrí tej najúžasnejšej organizácii, akú som kedy spoznal. IUVENTA mi ukázala nielen cestu ako nájsť skutočných priateľov, ale aj dôvod, prečo si rozvíjať svoje zručnosti, kompetencie, zbierať skúsenosti, hľadať kontakty a robiť niečo pre druhých. Dnes sa nám – Rade študentov mesta BB podarilo podať projekt na Mládež v akcii a práve vďaka tejto chvíli som si spomenul na všetkých ľudí, ktorí sú v IUVENTE a už niekoľko rokov vzdelávajú mladých ľudí po celom Slovensku. Patrí vám obrovská VĎAKA…
9. októbra 2012 | Ostatné
Na tento špeciálny deň som sa tešil už niekoľko dní. Vedel som, že čaro netradičného vzdelávania v podaní Dávida Králika si nielen prečítam na blogu, ale aj skutočne vyskúšam.
Vstávať síce o piatej ráno pre mňa nebola najlepšia alternatíva, ale do Revúcej predsa cesta netrvá obyčajných 5 minút. A tak po dvojhodinovej ceste pristávame na 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. V triede nás čaká viac ako 60 akčných študentov, ktorí zatiaľ ani len netušia čo si na nich „Králik prichystal.“ Po príchode do triedy si nás obzerajú a očami zisťujú, či ide byť nuda alebo zábava. Tu sa už Dávid Králik cíti ako ryba vo vode a preto spúšťa:
,,Dnes sa budeme vzdelávať inak ako ste boli zvyknutí. Naučíte sa niečo, čo v živote skutočne využijete. Dnes ste tu v škole úplne dobrovoľne a ak sa budete chcieť do našich aktivít a parádneho programu zapojiť, bude to super. Ak nebudete chcieť, jednoducho sa nezapojíte. Rozhodnite sa tak, ako chcete vy…“ spustil Dávid Králik a 60 študentov ostalo v úžase.
Byť, alebo nebyť v škole dobrovoľne? Ako by ste reagovali vy? Nešli by ste radšej domov?…
Po niekoľkých sekundách Dávid pokračoval ďalej:
,,Minulý týždeň som bol na panelovej diskusii v Žiline a skúšali sme tam jednu mega vec – planking. Viete o čo ide? Jednoducho asi osemdesiatka študákov v Žiline si bezdôvodne ľahla na stoličky či stoly. Keď som sa ich pýtal, prečo tak urobili, odpovedali, že som im to povedal.
Teraz sa vás však pýtam: Koľko vecí robíte len preto, lebo vám to niekto povedal, či prikázal?“
Študenti v Revúcej ostali opäť prekvapení touto nevšednou otázkou. Začali sa nad ňou zamýšľať a z ich pohľadov sa dalo vyčítať, koľko vecí robia bežne len preto, lebo im to niekto povedal. Na tomto príklade už všetci pochopili, že sa rozhodujú sami za seba. Ďalšia aktivita, ktorú mal David pripravenú, bola owling – dať sa do pozície sovy hocikde v triede. Tak to teda bolo zábavy, študenti liezli po skriňách, po laviciach, či parapetných doskách.
,,Viete, bol som aktívny už ako mladý chalan. Začínal som robiť nové veci, vytváral som podujatia, či projekty. Prešiel som mnohými profesiami, bol som smetiar, som rozhodca, bol som učiteľ, ktorý zarábal 3x viac ako väčšina učiteľov dnes, som školiteľ a chystám sa vydať knihu. Jednoducho všetky tieto veci robím preto, lebo sa mi chce, lebo to je zábava a preto, lebo mi to prináša zážitky a nové skúsenosti. Nerobím nič čo by som musel, či nechcel. Vždy som sa rozhodol sám a dobrovoľne,“ predstavuje David Králik.
Po tom ako sa študenti dozvedeli nejaké tie informácie o KomPraxe, či neformálnom vzdelávaní, rozdelili sa do skupín a nasledovala ďalšia tvorivá časť – workshopy. Veľkou výzvou pre všetkých účastníkov bola nasledujúca úloha: Máte 2 minúty na to, aby ste si vybrali materiál a pomocou neho sa spojili v triede s prednou a zadnou stenou a stropom,“ Ledva skončila veta a mládež a už rozbehla zdolať túto výzvu – PODARILO SA!
Teraz sa študenti ocitli pred ďalšou výzvou: Spravte túto úlohu s čo najväčšou kreativitou, tak aby táto mini stavba z materiálu, ktorá spojí vytýčené body v triede, zaujme viac ako akákoľvek iná stava. Nápady sa v tej chvíli hrnuli a výsledok stál skutočne za to.
Keď som sa nazrel na iný workshop, zbadal som akčných študentov ako lietajú po triede, kričia po sebe a niečo vymýšlajú. Až po pár minútach som pochopil, že ide o to, aby si žiaci v časovej tiesni vytvorili tú najlepšiu firmu na svete, ešte lepší produkt, úplne najlepšiu reklamnú kampaň, no a aby toho nebolo málo, svoj produkt aj odprezentovať. Bolo úžasné sledovať nasadenie všetkých účastníkov workshopu!
Po štyroch hodinách hier, aktivít a prezentovania nasledovala veľmi podnetná diskusia na tému: ,,Čo nám škola dáva a čo nie“
,,Vzdelávať sa na strednej či vysokej škole znamená načerpávať informácie, poznatky a memorovať teóriu. Škola nám však nikdy nedá zručnosti, ktoré do života potrebujeme. Nenaučí nás tímovej spolupráci, komunikačným zručnostiam, organizačným zručnostiam či riešeniu problémov. Mimochodom viete aký je rozdiel medzi škôlkárom a stredoškolákom? V škôlke vie kresliť každý, to je jedno či dobre, veľmi pekne, alebo výborne – jednoducho vie. Na strednej to už však nevie nikto. Prečo? Pretože škola zabíja tvorivosť a kreativitu. Veď prečo by malo dieťa kresliť, keď mu pani učiteľka v tretej triede povedala, že slnko nemôže byť zelené, ale žlté a že od fantázie treba dávať ruky preč?“ hovorí jeden z facilitátorov diskusie.
