Blíži sa jeden z najdôležitejších okamihov slovenského školstva. Štrajk učiteľov. Môže priniesť nádej alebo totálnu frustráciu. Ja si dovolím tvrdiť, že nebude úspešný. Áno viem, bolí to, no som presvedčený o jeho neúspechu. Prečo? Mám na to niekoľko dôvodov… (viac…)
… žiaľ hneď v úvode musím skonštatovať, že musí byť ešte 6x horšie, aby zmenu študenti čo i len začali iniciovať. Áno, stav dnešného školstva považujem za maximálne katastrofálny, nie je však natoľko kritický, aby sa v každom študentovi rozsvietila červená kontrolka a aby začal konať. (viac…)
Na tento špeciálny deň som sa tešil už niekoľko dní. Vedel som, že čaro netradičného vzdelávania v podaní Dávida Králika si nielen prečítam na blogu, ale aj skutočne vyskúšam.
Vstávať síce o piatej ráno pre mňa nebola najlepšia alternatíva, ale do Revúcej predsa cesta netrvá obyčajných 5 minút. A tak po dvojhodinovej ceste pristávame na 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. V triede nás čaká viac ako 60 akčných študentov, ktorí zatiaľ ani len netušia čo si na nich „Králik prichystal.“ Po príchode do triedy si nás obzerajú a očami zisťujú, či ide byť nuda alebo zábava. Tu sa už Dávid Králik cíti ako ryba vo vode a preto spúšťa:
,,Dnes sa budeme vzdelávať inak ako ste boli zvyknutí. Naučíte sa niečo, čo v živote skutočne využijete. Dnes ste tu v škole úplne dobrovoľne a ak sa budete chcieť do našich aktivít a parádneho programu zapojiť, bude to super. Ak nebudete chcieť, jednoducho sa nezapojíte. Rozhodnite sa tak, ako chcete vy…“ spustil Dávid Králik a 60 študentov ostalo v úžase.
Byť, alebo nebyť v škole dobrovoľne? Ako by ste reagovali vy? Nešli by ste radšej domov?…
Po niekoľkých sekundách Dávid pokračoval ďalej:
,,Minulý týždeň som bol na panelovej diskusii v Žiline a skúšali sme tam jednu mega vec – planking. Viete o čo ide? Jednoducho asi osemdesiatka študákov v Žiline si bezdôvodne ľahla na stoličky či stoly. Keď som sa ich pýtal, prečo tak urobili, odpovedali, že som im to povedal.
Teraz sa vás však pýtam: Koľko vecí robíte len preto, lebo vám to niekto povedal, či prikázal?“
Študenti v Revúcej ostali opäť prekvapení touto nevšednou otázkou. Začali sa nad ňou zamýšľať a z ich pohľadov sa dalo vyčítať, koľko vecí robia bežne len preto, lebo im to niekto povedal. Na tomto príklade už všetci pochopili, že sa rozhodujú sami za seba. Ďalšia aktivita, ktorú mal David pripravenú, bola owling – dať sa do pozície sovy hocikde v triede. Tak to teda bolo zábavy, študenti liezli po skriňách, po laviciach, či parapetných doskách.
,,Viete, bol som aktívny už ako mladý chalan. Začínal som robiť nové veci, vytváral som podujatia, či projekty. Prešiel som mnohými profesiami, bol som smetiar, som rozhodca, bol som učiteľ, ktorý zarábal 3x viac ako väčšina učiteľov dnes, som školiteľ a chystám sa vydať knihu. Jednoducho všetky tieto veci robím preto, lebo sa mi chce, lebo to je zábava a preto, lebo mi to prináša zážitky a nové skúsenosti. Nerobím nič čo by som musel, či nechcel. Vždy som sa rozhodol sám a dobrovoľne,“ predstavuje David Králik.
Po tom ako sa študenti dozvedeli nejaké tie informácie o KomPraxe, či neformálnom vzdelávaní, rozdelili sa do skupín a nasledovala ďalšia tvorivá časť – workshopy. Veľkou výzvou pre všetkých účastníkov bola nasledujúca úloha: Máte 2 minúty na to, aby ste si vybrali materiál a pomocou neho sa spojili v triede s prednou a zadnou stenou a stropom,“ Ledva skončila veta a mládež a už rozbehla zdolať túto výzvu – PODARILO SA!
Teraz sa študenti ocitli pred ďalšou výzvou: Spravte túto úlohu s čo najväčšou kreativitou, tak aby táto mini stavba z materiálu, ktorá spojí vytýčené body v triede, zaujme viac ako akákoľvek iná stava. Nápady sa v tej chvíli hrnuli a výsledok stál skutočne za to.
Keď som sa nazrel na iný workshop, zbadal som akčných študentov ako lietajú po triede, kričia po sebe a niečo vymýšlajú. Až po pár minútach som pochopil, že ide o to, aby si žiaci v časovej tiesni vytvorili tú najlepšiu firmu na svete, ešte lepší produkt, úplne najlepšiu reklamnú kampaň, no a aby toho nebolo málo, svoj produkt aj odprezentovať. Bolo úžasné sledovať nasadenie všetkých účastníkov workshopu!
Po štyroch hodinách hier, aktivít a prezentovania nasledovala veľmi podnetná diskusia na tému: ,,Čo nám škola dáva a čo nie“
,,Vzdelávať sa na strednej či vysokej škole znamená načerpávať informácie, poznatky a memorovať teóriu. Škola nám však nikdy nedá zručnosti, ktoré do života potrebujeme. Nenaučí nás tímovej spolupráci, komunikačným zručnostiam, organizačným zručnostiam či riešeniu problémov. Mimochodom viete aký je rozdiel medzi škôlkárom a stredoškolákom? V škôlke vie kresliť každý, to je jedno či dobre, veľmi pekne, alebo výborne – jednoducho vie. Na strednej to už však nevie nikto. Prečo? Pretože škola zabíja tvorivosť a kreativitu. Veď prečo by malo dieťa kresliť, keď mu pani učiteľka v tretej triede povedala, že slnko nemôže byť zelené, ale žlté a že od fantázie treba dávať ruky preč?“ hovorí jeden z facilitátorov diskusie.
Či veríte, alebo nie, je to tak! Dnes som sa so školy vracal s úsmevom na tvári, s dobrým pocitom a s chuťou učiť sa. :) To, po čom som túžil dva roky sa konečne splnilo – škola ma zaujala a dokonca prekvapila! Dnes som sa konečne naučil niečo, čo môžem aplikovať v praxi a čo som si hneď na hodine aj vyskúšal.
Všetko sa to začalo ranným autobusom, ktorý mi ušiel a tak som bol hneď z rána odsúdený na meškanie. Napriek tomu som veľmi výrazne na prvú hodinu nemeškal a okrem toho som dokonca po veľmi dlhej dobe pochopil matematiku na Hospodárskych výpočtoch a štatistikách. Hovorím si: ,,Pekný začiatok dňa.“ :)
Podniková ekonomika v praxi!
Teraz však prišla Podniková ekonomika, ktorú som do teraz považoval za „strastiplnú teóriu“, z ktorej nik nechápe nič a nikomu nikdy ani na nič nebude. Opak je však pravdou. Vyučovacia hodina sa niesla v téme Výrobný program a Sortiment, čo znie na prvý krát neskutočne nudne. Potom sa ale profesorka pustila do výkladu, trochu iného, ako sme boli do teraz zvyknutí. Dokázala všetky poznatky a informácie aplikovať do praxe a do celej hodiny nás dokázala zapájať. Hovorili sme o veľkých firmách, o ich marketingových technikách a o všetkom ponúkanom tovare na trhu. Profesorka nás zázračným spôsobom vtiahla do zaujímavostí a do skutočnej praxe.
Ani som nespozoroval, že sme si písali kilometre poznámok, ale práve naopak – z hodiny sa stala diskusia. Teraz vidím, ako veľmi závisí od prístupu učiteľa a jeho formy výučby.
Účtovníctvo formou aktivít – nemožné?
Dnes to vyzerá tak, že chválim našich vyučujúcich a skutočne to tak aj je :). Nie je to len môj názor, ale aj názory mojich spolužiakov, ktoré boli vyslovené bezprostredne po hodine. Spravili sme niekoľko cvičení a potom prišlo vyučovanie zábavnou formou. Každý z nás dostal dva papieriky, s písmenom: A, P. Cieľom aktivity bolo zdvíhať papieriky podľa toho, ktorá časť majetku patrí do Aktív (A) a ktorá do Pasív (P).
O pár minút dokonca prišiel aj upgrade tejto hry. Papieriky sme položili na stôl a riadili sme sa novými pravidlami hry. Keď príklad, ktorý prečíta profesorka (napr. Goodwill) patrí do Aktív, našou úlohou je spraviť drep. Keď jeden z príkladov (Nerozdelený zisk z minulých rokov) patrí do Pasív, my musíme na znak zdvihnúť ruky a spustiť : „oóoóoó..“ :)) Táto aktivita sa behom dvoch minút zmenila na tú najzábavnejšiu hru, pri ktorej sme nielen my žiaci, ale aj profesorka chytala záchvaty smiechu. Hra každého bavila a pritom určite oveľa viac aj všetkých naučila, než len prepisovanie učebnice.
Záver dnešného dňa taktiež prekvapil
Čakalo nás Tovaroznalectvo, textil, látky a nejaký Polyvinylchlorid, či Polyakrylonitril. Namiesto toho sme sa vydali do Tvorivých dielní, kde nás čakala hlina. Nikdy som síce k hline nemal nejaký silný citový vzťah, ale teraz ma modelovanie celkom potešilo. Robili sme si akési tabuľky s našimi menami, alebo inými popismi. Asi si viete predstaviť, ako skončil ten môj:)) :
V niekoľkých mojich predchádzajúcich príspevkoch som písal o tom, ako sa študenti dokážu ťažko presadiť na pracovnom trhu, ale aj o tom, ako nedokážu využiť šance. Na dnešný blogpost som sa však pravdupovediac tešil už od začiatku prázdnin. Študentov vám dnes predstavím z úplne iného uhla pohľadu. Som veľmi zvedavý a teším sa na vaše reakcie.
Príbeh o životopisoch študentov sa odštartoval začiatkom prázdnin. Ako šéfredaktor Student24.sk som naprojektoval novú náborovú kampaň, pripravil si potrebné podklady, články a podchytil naše partnerské i nepartnerské organizácie a weby (ktorým týmto spôsobom veľmi pekne ďakujem).
12. júla som už úspešne zverejnil výzvu a ponúkol miesto v tíme novým redaktorom, fotografom, grafikom, dizajnérom, programátorom marketérom a mnohým ďalším ľuďom. Našu náborovú kampaň sme otvorili pod názvom: Výzva študentom: Hľadáme kreatívnych mladých ľudí http://www.student24.sk/clanky?extend.138411_Vyzva-studentom:-Hladame-kreativnych-mladych-ludi!
Netrvalo dlho a už o dva dni prišiel prvý mail, v ktorom sa nám predstavil prvý záujemca o možnosť spolupracovať na našom projekte. O týždeň som už mal zaplnenú e-mailovú schránku. Do 30. augusta mi prišlo viac ako 50 mailov.
Nieje podstatná kvantita, ale kvalita :) Teraz smerujem k samotným mailom, v ktorých samozrejme nechýbali ani životopisy uchádzačov. Kým ja som v 17-ke poslal jeden životopis jednej firme, mne ich prišlo za pár dní štyridsaťnásobne viac. A to som si každý jeden prečítal od začiatku do konca! Priatelia, verte či nie, ja som neveril vlastným očiam. Pozrite si, čo obsahovali životopisy študentov:
Napísal mi 22-ročný chalan z Partizánskeho, ktorý vo svojom motivačnom liste napísal nielen to, že úspešne vytvoril scenár k jednému klipu, ale aj to, že ho baví guerilla marketingu a copywritting.
Mojej pozornosti neunikol ani 17-ročný študent z Bratislavy. Tento mladý chalan má rozsiahle skúsenosti s online textovými prenosmi zo športových zápasov, pracuje ako zástupca športového webu, venuje sa komunikácii s marketingovými pracovníkmi jednotlivých klubov a aby toho nebolo málo, píše športové články z MS vo futbale pre ďalší internetový portál.
Najviac prekvapený som zostal, keď som si čítal životopis len 16-násť ročného študenta:
Oblasť profesie, o ktorú sa zaujímate: Média, Počítače, Neziskový sektor, Webcreating
Pracovné skúsenosti:
-Riadenie pracovníkov školského televízneho štúdia
-Spoluriaditeľ činností mladých reportérov
-Projektový manažér a správca webu neziskovej organizácie, písanie projektov do rôznych nadácii
-Herec v ochotníckom divadle
-Organizátor diskoték
Vlastnosti, zručnosti a kompetencie:
-Flexibilita, práca v tíme, komunikatívnosť
-Logistické myslenie, riadenie projektov, riadenie tímu
-Riešenie problémov v rámci kolektívu a samostatne v rámci vyhodnotenia situácie
(pripomínam – má len 16-násť a životopis 30-ročného manažéra/podnikateľa)O možnosť písať pre portál Student24.sk prejavila záujem aj 22-ročná študentka z Ružomberku, ktorej životopis obsahoval tieto informácie/skúsenosti:
– prax v regionálnych novinách
– prax v tlačovej agentúre
– účasť na medzinárodnom kempe žurnalistov
– jazykové zručnosti v anglickom, nemeckom a francúzskom jazykuPozrime sa aj na životopis 23-ročnej iniciatívnej študentky z Prešova:
– stáž v senáte parlamentu Českej republiky
– koordinátorka projektu pre inštitút…
– asistentka riaditeľa neziskovej organizácie
– delegátka študentskej rady vysokých škôl
– ambasádorka mládežníckej organizácie
– kurz Prípravy projektov a písania žiadosti o grant, vrátanie štrukturálnych fondov EÚ
– kurz Projektové riadenie
– kurz Marketing a Public Relations v praxi
– kurz Tréning pre občiansku kontrolu
Predstavil som vám 5 životopisov mladých ľudí, ktorých skúsenosti vyrážajú dych. Nielenže sa aktívne venujú vzdelávaniu, ale vyhľadávajú neustále nové možnosti, aby mohli získať skúsenosti a zručnosti, ktoré im rozhodne v živote pomôžu. Okrem toho, že sú veľmi ambiciózni, už teraz skúsení, iniciatívni, vedia sa v dnešnej dobe presadiť a rozhodne zaujať.
Môžu byť pre stovky, či tisícky študentov a mladých ľudí na Slovensku príkladom a neskutočne veľkou motiváciou. Nehovoriac o tom, ako ma teší, že sú súčasťou nášho tímu Student24…
