Milujem výzvy. To ste si už asi všimli. Preto som sa toto leto rozhodol prestopovať Slovensko a zažiť neplánované dobrodružstvo. Čo som sa vďaka stopovaniu dozvedel o sebe a našej krajine?
1. Ľudia sú dobrí
Nezabili ma, neuniesli ma, nepredali na orgány. Šoféri mali zo mňa väčší strach, než ja z nich. Tiež podstupovali riziko, rovnako ako ja. Samozrejme treba byť opatrný, no to, že stopovanie je nebezpečné, je poriadny blud.
2. Nezastavil mi však každý
Je veľmi zaujímavé, aký typ vodičov si všimol môj zdvihnutý palec. Nejde o žiadny prieskum, len o moju jednoduchú skúsenosť. Najviac mi zastavovali 3 skupiny vodičov. 1. tí, ktorí niekedy stopovali a vedia, aké to je. 2. tí, ktorí mali ledva pojazdné auto a dreli chudobu. 3. tí, ktorí sú už za vodou (zväčša podnikatelia). Zo strednej vrstvy mi zastavilo celkovo najmenej áut.
3. Všetko som stihol na čas
Po niekoľkých dňoch som vedel odhadnúť, koľko mi bude trvať, kým chytím stop. Na žiadne stretnutie som nemeškal, práve naopak, často som prišiel skôr, než som očakával, alebo skôr, než na dané miesto dorazil autobus/vlak.
4. Slovensko je nesmierne krásne
A hlavne miesta, ktoré nie sú komerčne propagované. Napríklad taká obec Podbiel alebo Ústie nad Priehradou či Motešice. Zaujímavé – kým na juhu Slovenska ma posielali z regiónu preč (tu nič nieje, tu nič nenájdeš), na severe Slovenska mi hneď ponúkali desiatky tipov, čo by som mal vidieť a zažiť (naša obec je najkrajšia, za rohom je krásny výhľad,…).
5. Cestovný ruch je na tom mizerne
Istú časť môjho tripu som strávil s Čechmi a Poliakmi. Tí len krútili očami, keď zažívali slovenskú realitu cestovného ruchu. Hľadali sme pláž na Liptovkej Mare, keď ju uvideli, skoro skolabovali. Hľadali sme značky, nula bodov. V mnohých reštikách nevedia zamestnanci ani po Slovensky, nie to ešte po anglicky či po nemecky. Nájsť nejakú maličkosť z regiónu (magnetku, tričko, mapu či knihu) je ako hľadať ihlu v kope sena.
6. Osobné stretnutia sú veľká vzácnosť
Bude to znieť neuveriteľne, ale väčšina šoférov mi nezastavila preto, aby mi pomohla (samozrejme bol to jeden z dôvodov), ale predovšetkým preto, aby sa mohla vyrozprávať. Bol som z toho skutočne prekvapený. No keď som sa pýtal, prečo mi ľudia zastavili odpoveď bola: aby mi rýchlejšie ušla cesta, aby som ťa mohol spoznať, nemám sa s kým rozprávať.
7. Výnimočnosť stretnutí
Možno si poviete, že stopovanie je o tom sadnúť si do auta, chvíľu vytrpieť a potom vystúpiť. Omyl! Vďaka stopovaniu som za uplynulých 7 dní spoznal cez 30 výnimočných osobností. Nie nepreháňam. Čo človek, to svetový príbeh! Každý rozhovor sa preto na daný moment stal tak vzácnym, že som v niektorých prípadoch ani nevystúpil a odviezol sa aj o 20 či 50 kilometrov ďalej.
8. Je tak málo času, ktorý trávime spolu
Uvedomil som si, že chatovanie na facebooku nikdy nenahradí skutočné stretnutia. A čas strávený s priateľmi face to face. Nie nechcem moralizovať, ale sociálne siete sú z veľkej časti o tom, aby sme boli v kontakte, nie to o tom, aby sme budovali priateľstvá a venovali čas jeden druhému.
9. Zóna komfortu
Kľúčový dôvod, pre ktorý som sa vydal na cestu, bola potreba zväčšiť svoju zónu komfortu. Prijať nové výzvy a prekročiť hranicu pohodlia. Jedna z najdôležitejších zručností podnikateľa a obchodníka, je neustály kontakt s novými ľuďmi. A verte mi, že bolo veľmi ťažké sadnúť si k cudziemu človeku do cudzieho auta a vybrať tému na rozhovor. No vďaka tejto dovolenke som zažil skvelý 7 dňový tréning komunikácie, psychológie a prekračovania zóny komfortu.
10. Robiť veci spontánne
Neviem ako vy, ale ja mám potrebu naplánovať si každú sekundu svojho života. Všetko premyslieť do posledného detailu. No pritom často zabúdam na čaro okamihu. Na krásu spontánnych nápadov. A preto som 7 dňový trip nijak obzvlášť neplánoval. Ráno som vstal a vydal som sa na miesto, ktoré ma zaujalo na mape.
Nie všetko je ideálne
Preto by som rád upozornil na 3 dôležité veci, ktoré sa týkajú stopovania. Prvá: pokiaľ sa dá nikdy nestopujte na diaľničných mostoch a obchvatoch. To sú miesta, kde vám niekto nezastaví. Takto som si v Martine zbytočne vystál hodinu a pol.
Druhá: neberte si stop na pár kilometrov. Aj keď sa to zdá ako dobrý nápad, v prípade, že cestujete na dlhšie vzdialenosti, 5 kilometrové stopy sú strašne neefektívne. Stratíte množstvo času, musíte sa veľa presúvať a hľadať každú chvíľu nové miesta na stopovanie.
Tretia: ak mi niečo vadilo, počas tých stopov, tak to bol asi slovník vodičov. Chvíľu trvalo, kým som si „zvykol“, no dalo to zabrať. Samé vybrané slová. Samozrejme s niektorými názormi sa jednoducho nestotožníte, no to je práve príležitosťou hľadať na tom druhom niečo pozitívne a výnimočné.
Čím bola 7 dňová stopovačka pre mňa?
Zistil som, že nebezpečenstvo, stres či kriminalitu si umelo vytvárame. Počas viac ako 30 stopov ma nikto neokradol. Samozrejme svet nie je ideálny a možno som mal len šťastie, no rozhodol som sa veriť, že to celé dobre dopadne. Nemal som jednu zlú skúsenosť, práve naopak, desiatky skvelých skúseností. Ľudia, ktorí ma zobrali do auta mi často dali najesť, zmenili svoju trasu cesty alebo hľadali všemožné spôsoby, ako mi pomôcť.
Veľmi veľa som sa o sebe naučil. Ako reagujem, keď som netrpezlivý, ako sa správam v neočakávaných situáciách a ako prijímam nové výzvy. A zistil som, že je nesmierne dôležité prekračovať hranicu svojho komfortu. Každý deň. Lebo to je proces učenia sa a napredovania. Získavania skúseností.
Počas uplynulého týždňa som stretol naozaj skvelých ľudí a zažil množstvo zážitkov. Mnohé z nich nájdete na mojom Facebooku (klik) či Instagrame (klik) alebo cez hashtag #7dňovástopovačka.
Viac písať nechcem, tieto dni ma totižto naučili, aké vzácne je stretávať sa a rozprávať sa face to face. No už teraz rozmýšľam, aké budú ďalšie výzvy, do ktorých sa pustím. Hlavou mi behá roadtrip v Českej republike alebo o niečo dlhšia stopovačka po Európe. Ak by sa niekto pridal, neodmietnem :)
Prečítajte si aj:
Týždeň s bezdomovcami, alkoholikmi a Mariánom Kuffom (klik)
Prečo spolu školstvo, biznis a NGO´s súvisia (klik)
