Vždy keď objavím článok o úspechu, radosti alebo pozitívnom myslení, mám pocit, že jeho autor mi chce predať vodu v koši. Možno preto, že je podobnej literatúry až príliš veľa a smutných (neúspešných) ešte stále viac.
Objavil som radosť, je nákazlivá…
Dá sa radosť získať alebo kúpiť? Priniesť do práce alebo sa o ňu dokonca deliť? Dá sa uchopiť alebo definovať? Na všetky tieto otázky vám odpoviem v nasledujúcich príspevkoch na mojom blogu, ktoré sa budú venovať RADOSTI. Áno, počujete dobre, nemôžem ináč. Musím sa s vami podeliť o to, čo som pred pár mesiacmi objavil…
Pred nedávnom som stál v kníhkupectve a hľadal na Facebooku tip na neokukanú knihu. Objavil som odporúčanie na Knihu radosti. Áno, prvá vec, ktorá ma skutočne prekvapila, bol názov knihy.
Ako niekto môže napísať knihu radosti? To sa mu akože podarilo radosť vtesnať do jednej knihy alebo sa ju naučil predávať? Otáznikov v mojej hlave bolo hneď niekoľko. Tým druhým boli samotní autori knihy. Kto ju teda napísal?
Jej autorom je novinár Douglas Abrams, blízky spolupracovník Arcibiskupa Desmonda Tutu. Arcibiskup je jedným zo spoluautorov knihy (tu mi hneď napadlo, čo už len kňaz môže vedieť o skutočnej radosti?). Tým druhým spoluautorom je Dalajláma (ďalší otáznik v mojej hlave – ako dokázal objaviť radosť niekto, kto vyrastal bez rodičov a dokonca v exile?).
Nevzbudzuje vo vás kombinácia týchto troch ľudí zvedavosť? Vo mne zohrala kľúčovú rolu – podnietila ma kúpiť si túto knihu.
Žiadna knižná recenzia
Prosím nečakajte od tohto blogu, že vám ponúknem akúsi recenziu na knihu. To vôbec. Tento blog je pre mňa vyrozprávaním zážitkov, ktoré som získal vďaka čítaniu knihy o radosti. Je ilustráciou vzácneho priateľstva medzi arcibiskupom a dalajlamom, ktorého som bol počas čítania knihy svedkom.
A v neposlednom rade je tento blog (a všetky ďalšie) vyjadrením svedectva toho, ako mi pár riadkov knihy zmenilo moje všedné dni na jedno z najúžasnejších období môjho života. Vo vzťahoch, v práci, v osobnom rozvoji aj v postoji k životu. Rád sa s vami podelím o to, čo som sa o radosti naučil ja, ukážem vám ako vyzerala moja cesta za radostnejším životom a ako princípy z tejto knihy aplikovať v bežnom dni. Či už sa vám podarilo zobchodovať nového klienta, úspešne ukončiť 2 ročný kurz alebo vás práve podrazili a sklamali vaši priatelia..
Disclaimer hneď na začiatok
,,Naozaj nič z toho, čo povieme, by ste nemali brať ako článok viery,“ napísali autori na prvých stranách tejto knihy. Urobili naozaj veľmi dobre. Aj mne trvalo kým som sa zbavil všetkých predsudkov o týchto duchovných lídroch.
Čo môžete teda spraviť hneď teraz? Odhoďte svoj predsudky a predstavy. Nehľadajte v tejto knihe ani v mojim blogom žiadnu teológiu (ak ju hľadáte, seminár v Badíne vás rád privíta :) ), neporovnávajte v tejto chvíli žiadne náboženstvá a nehľadajte za týmito riadkami ani duchovnú manipuláciu. Hľadajte v tomto príbehu radosť.
Prvým predpokladom radosti je trpezlivosť
Kniha o Radosti popisuje výnimočné stretnutie dvoch neobyčajných ľudí. Inicioval ho novinár, ktorý strávil s arcibiskupom a dalajlámom jeden celý týždeň počas ktorého spoločne hľadali radosť, snažili sa ju pomenovať a dešifrovať. Príbeh, ktorí sa vám pokúsim priblížiť pochádza z autentických rozhovorov v indickej Dharamsale. Aj preto je tento úvod blogu taký dlhý, lebo mi záleží na tom, aby ste sa ponorili do atmosféry v ktorej vznikala Kniha o radosti.
Nápad pre toto spoločné stretnutie vznikol štyri roky pred tým ako knihu jeho autori napísali. Len samotné stretnutie týchto duchovných vodcov pripravovali celý rok! Predstavte si to. Neviem ako vám, no mne to príde doslova šialené. Neviem či by som dokázal čakať 4 roky na to, aby som napísal knihu zo stretnutia, ktoré sa možno ani nikdy v živote neuskutoční.
Prvú vec, ktorú som sa vďaka čítaní knihy naučil od Douglasa Abramsa je dôležitosť vytrvalosti a trpezlivosti. Trénoval som ju pri čítaní ako aj pri aplikovaní princípov radosti.
Priateľstvo, aké som v živote nevidel
Kniha radosti mi ukázala úplne nový rozmer priateľstva, z ktorého sa obaja (arcibiskup aj dalajlama) nesmierne tešili a ktoré vzbudilo (nielen vo mne) túžbu budovať vzťahy. Keď čítate tieto riadky poviete si, že preháňam.
No poviem vám, že už pri čítaní prvých strán knihy som sa prichytil pri tom, ako som túžil byť súčasťou týchto vzácnych rozhovorov a mať takých priateľov, akými sú arcibiskup a dalajlama.
Ako teda vyzeralo priateľstvo medzi arcibiskupom a dalajlámom?
Obaja sa spoznali už pred niekoľkými rokmi. Hneď po tom sa rozhodli svoje priateľstvo prehlbovať. Vždy, keď sa spolu stretli, vzájomne si vzdávali úctu, úsmevy a objatia. Chvíľu trvalo, kým sa začal ich spoločný rozhovor, pretože čakali jeden na druhého, kým začnú. Pýtali sa toho druhého na jeho myšlienky, postoje či životné múdrosti a skutočne si vážili spoločne strávený čas.
Hneď mi bolo jasné, čo ma chce kniha o radosti naučiť. Pochopil som, že mi chce ukázať skutočnú hodnotu priateľstva. Aj preto som na vzťahy priateľstvá počas obdobia, keď som čítal knihu, myslel viac. A nielen myslel, zobral som si z arcibiskupa a dalajlámu príklad.
Prvá lekcia: Tréning priateľstva…
Už pred samotným stretnutím s kamarátmi som sa začal na tento vzácny moment tešiť. Spravil som všetko preto, aby som na stretnutie nemeškal, lebo prísť včas znamená dať tomu druhému najavo, že si vážite jeho čas. Počas stretnutí som si vypínal zvonenia alebo nechával mobil doma. Nie, nebolo to jednoduché, no pomohlo mi to viac sa sústrediť na môjho partnera.
Prestal som chodiť na kávy len preto, aby som sa tomu druhému vyrozprával. Začal som sa s ľuďmi stretávať pre to, aby som ich lepšie spoznal. Aby som objavil ich talenty, sny či túžby. Zrazu malo každé jedno stretnutie oveľa väčšiu hodnotu. Odchádzal som z neho plný inšpirácie a radosti, pretože som o kúsok viac spoznal svojich priateľov.
O čom je Kniha radosti?
Ale späť k téme. Základom knihy je 8 pilierov radosti, štyri piliere mysle, ktoré viac presadzoval Dalajlama a štyri piliere srdca, na ktoré zas viac naliehal Desmond Tutu.
Knihu si predstavte ako trojposchodovú narodeninovú tortu. ,,Prvým poschodím je dalajlamovo aj arcibiskupovo učenie o radosti.“ Druhé poschodie tvoria najnovšie vedecké výskumy o radosti a tretie poschodie tvoria príbehy o tomto vzácnom stretnutí, vďaka ktorým sa občas prichytíte na mieste činu. Koniec knihy patrí praktickým cvičeniam (ktoré som osobne neaplikoval).
Cieľom knihy nie je vytvoriť akýsi recept na šťastný život, ale inšpirovať ako radosť vniesť do života v tých najrôznejších situáciách. Povedal by som, že kniha sa usiluje podeliť sa s vami o kúsok inšpirácie pre zmysluplnejší život. Nebezpečná je predovšetkým v tom, že sa pri jej čítaní usmievate a po jej čítaní spontánne smejete.
Cesta za dlhodobou radosťou
V zápiskoch, ktoré budem uverejňovať na mojom blogu, budem uvažovať o radosti. Nie však o tej, ktorá je prchká a povrchná. Ale o tej, ktorá je dlhodobá, ktorá pretrvá a je pretkaná neľahkými okolnosťami životnými zraneniami, útlakom a zápasom. Nie som autorom myšlienok, ktoré v mojich blogoch odznejú, no cítim morálnu povinnosť šíriť tieto myšlienky ďalej…
Kniha radosti a tento blog budú ťažkým dúškom predovšetkým pre tých, ktorí svoju radosť či šťastie stavajú ako závislé na vonkajších okolnostiach. A dosť práce budú mať aj tí, ktorí odmietajú, že do ich života by mohla prísť nádej, radosť či humor.
Vítam vás na tejto ceste a ponúkam vám prvé zamyslenia, ktoré vás dovedú k radosti…
- Čo pre vás znamená radosť?
- Ako by vyzeral váš život, keby ste mali každý deň dôvod na radosť?
- Baví vás práca do ktorej chodíte?
- Darí sa vám hľadať maličkosti, ktoré vám počas dňa vyčaria úsmev na tvári?
- Akú hodnotu vo svojom živote pripisujete priateľstvu?
- Čo pre vás znamená skutočné priateľstvo?
(Poznámka autora: Veľmi rád by som o tejto téme spravil sériu inšpiratívnych blogov. No radšej nič nesľubujem, lebo ako ma poznáte, práce je toľko, že nájsť si čas na blogovanie je niekedy doslova zázrak… :) )
Prečítajte si aj:
Týždeň s bezdomovcami, alkoholikmi a Marošom Kuffom (klik!)
21 dní a 21 krokov pre krajší a usmiaty život (klik!)
Si to na čo sa pozeráš a nad čím rozmýšľaš (klik!)