Sú to už takmer dva roky, čo som sa rozhodol žiť bez televízie, internetu a novín. Hluk tohto sveta ma už prestal baviť, a tak som začal túžiť po zmysluplnom tichu. Pred tým, než si poviete, že som blázon, dovoľte mi napísať pár slov…

Bývať s rodičmi malo svoje čaro. Bola to krásna etapa môjho života, no čosi mi na nej nevyhovovalo. Neustále pustený televízor. Stále v ňom niekto škriekal, dokazoval si ego a snažil sa ma presvedčiť o tom, že svet je zlý.

Televízia neodráža realitu, ktorú žijem

Raz som sa ako malý posadil k televízoru a počúval moderátorku televíznych novín. Celých 20 minút hovorila o tom, kto koho zabil, kto na koho zaútočil a koľko ľudí podľahlo novej civilizačnej chorobe. Na chvíľu som sa zamyslel a zistil som, že slová moderátorky neodrážajú realitu, ktorú žijem.

Veď na svete sa nekonajú len pohreby, ale aj pôrody. Nedejú sa len živelné katastrofy, ale aj krásne životné udalosti. Tie sa však na televíznej obrazovke nevysielajú alebo dostávajú len málinko priestoru.

Si to, na čo sa pozeráš a nad čím rozmýšľaš

Teraz nenarážam na to, že sa z teba stane pizza alebo zemiaková lokša s husacou pečienkou. Len hovorím, že postupne som si začal uvedomovať, že obsah, ktorý vysielajú v televízii, nie je niečo, čím by som sa chcel nechať formovať, vychovávať či viesť.

Preto som ako 17-násť ročný chalan napísal otvorený list médiám, kde som sa vyjadril, že to čo televízie vysielajú je odpad. Môj blog si v priebehu pár dní prečítalo niečo cez 100 000 ľudí. Tento článok má k dnešnému dňu niečo cez 22 000 zdieľaní…

Ľudia pozerajú televízor, aj keď tvrdia opak

Myslel som si, že tisícky ľudí, ktorí čítali môj blog, televízor skutočne prestanú pozerať (ach tie moje ideály). No nestalo sa tak. V komentároch síce napísali, že telku „už roky nepozerajú“, pričom však vedeli, čo v nej aktuálne dávajú.

Pochopil som, že ľudí jedným blogom nezmením, že najprv sa musím zmeniť ja. Telku som preto prestal pozerať a dnes ju doma nemám. Ani ju nesledujem online.

Stopka bulváru

Napriek tomu som však čítal noviny. Ako tínedžera ma fascinoval spôsob, akým bulvár dokázal predať svoj úbohý obsah. Snažil som sa odhaliť ich tajomstvo úspechu. Keď som zistil, že ich stratégia je vlastne prízemná (lebo útočia na základne ľudské pudy,), vedel som, že musím dať bulváru stopku.

Začali som si totiž okrem iného všímať, že vždy, keď som dočítal ich články, moje myšlienky pokračovali v rozvíjaní tém, ktorých sa nasýtili moje oči. Zrazu som celou cestou do práce rozmýšľal nad životom celebrít, ale nie nad tým svojím.

Začal som si preto vyberať obsah, ktorým sa sýtim a médiá, ktoré čítam. Dnes mi z printu zostal už len .týždeň. Raz začas si prelistujem SMEčko, Denník N či Hospodárske, aby som zanalyzoval, kam sa médiá na našom trhu posunuli. No prestal som sa zahlcovať desiatkami článkov, ktoré ma nikam neposúvali…

Dá sa žiť bez internetu?

Keď som sa pred dvomi rokmi presťahoval od rodičov k sebe, majiteľka bytu mi oznámila, že tu nemá zavedený internet. Moje srdce zaplesalo. Zostávalo mi tak postaviť sa poslednej výzve. Najprv som si myslel, že bez internetu vydržím deň, maximálne dva, no čochvíľa som pochopil, že bez neho vydržím oveľa dlhšie…

Tušíte správne, internet som si nezaviedol ani do dnešného dňa. A ani to nemám v pláne. Pretože ak si chcem vybaviť maily, tak to hravo zvládnem cez dáta na mobile. Filmy nesťahujem a facebook scrollovať nepotrebujem. Ostatné vybavím kdekoľvek v meste na wifi.

Rodičia sa u mňa začali nudiť

Pred pár dňami boli u mňa na návšteve rodičia. Po 10 minútach sa začali nudiť. „Nemáš tu telku?“ Hovorím im, že nie. ,,A internet?“ pýtali sa dookola to isté. ,,Ako potom tráviš bežný večer?“

Od vtedy čo som sa vypol od neutíšiteľného hluku informácii, som začal veľa čítať. Knihy už nemám kde dávať, mám ich pod stolom, v šuflíkoch, na poličkách či v šatníku. Oveľa viac času trávim aj čítaním Biblie.

Zbieram západy a východy slnka

Chodím rád na prechádzky. Sám. Nemám totižto psa ani ženu. Chodím sa pozerať na východy a západy slnka. Fascinujú ma. Často o nich nehovorím, lebo treba raz zažiť ako stokrát počuť. A milujem nočnú oblohu plnú hviezd.

Okrem toho veľa premýšľam. A tvorím. V šuflíku mám od januára už 6 nových projektov. V práci som oveľa produktívnejší a lepšie sa sústredím. Dokonca sa mi zlepšil spánok. Vlastne spávam celkom pravidelne.

Sila ticha

To, že som pred dvomi rokmi vypol hluk médií a záplavu informácii, dnes vôbec neľutujem. Možno neviem o tom s kým chodí Dara Rolins či sa ešte vysiela Farma a ani aké konšpirácie píše Vek a Zem, ale viem, akú hodnotu má ticho.

Neodsudzujem ľudí, ktorí pozerajú televízor. Ani nekritizujem tých, ktorí trávia hodiny na sociálnych sieťach. Mojou sociálnou sieťou dneška sa stalo ticho.

,,(Pretože) Ticho nie je absenciou niečoho. Práve naopak, je prejavom prítomnosti, ba tej najintenzívnejšej prítomnosti, aká jestvuje,“ píše Robert Sarah.

Prečítajte si aj: 

A čo keď zlyhám? (klik!)

11 dní v kláštore: Klauzura, ticho a modlitba (klik!)

Ak chceš zmeniť svet choď domov a miluj svoju rodinu (klik!)

 

Pin It on Pinterest