Nedávno som oslávil svoju tridsiatku. Pri tejto príležitosti som veľa reflektoval, hodnotil a premýšľal. Nad tým, aké rozhodnutia a kroky som spravil za uplynulých približne 15-násť rokov a aký vplyv mali na môj život. Tu je výber 30 pre mňa najdôležitejších rozhodnutí.
1. Knihy
Pred 15-timi rokmi som nevedel nič o podnikaní, vedení ľudí, o osobnom či duchovnom rozvoji, nepoznal som osobnosti, ktoré ovplyvnili to ako dnes vyzerá svet a nepoznal som ani hodnotu vzdelania. Dnes je tomu inak. Vďaka desiatkam a možno už aj stovkám kníh, ktoré som prečítal, som získal skúsenosti, o ktorých by sa mi ani len nesnívalo. Najhodnotejšia vec, ktorú dnes doma mám je moja knižnica (doslova).
2. Osobné poslanie
“Naše životné poslanie, náš zmysel života skôr odhaľujeme než vymýšľame.” Táto veta od Viktora Frankla zmenila veľmi veľa v mojom živote. V ten deň, 3. 12. 2017, som na konci seminára Eda Fila 5 minút vkuse bez prestávky písal svoj návrh “osobnej ústavy”. Keď som si ho prečítal, vedel som, že toto je ono – to je moje osobné poslanie, ktoré od toho momentu môžem vedome každý deň žiť.
3. Vízie, sny a ciele
Ako stredoškolák som sníval o tom ako bude vyzerať môj život. Tak ako to robia asi všetci tínedžeri. Jedného dňa som však svoje sny dal na papier. V momente, keď som im dal termín, sa zo snov, stali skutočné ciele. Vďaka osobnému rozvoju a každodennej práci na projektoch som sa k nim mohol postupne približovať. Keď som sa k nim dnes vrátil, zistil som, že viac ako polovica z nich sa skutočne stala realitou v mojom živote.
4. Áno podnikaniu
Ďalšie dôležité rozhodnutie prišlo v 9. triede na základnej škole, kedy som sa rozhodol pre štúdium na Obchodnej akadémii, pretože som sa chcel stať podnikateľom. Chcieť a byť je však rozdiel. Preto si pamätám na ten úplne kľúčový deň, moje 18. narodeniny, počas ktorých som požiadal o založenie živnosti.
5. Parkour
Nemyslím súťažné jazdenie na koni, ale pohybovú disciplínu. Umenie pohybu. “Tam, kde iní vidia prekážky, my vidíme cestu.” To bolo heslo, ktorým sme sa riadili. A aj keď sa zo mňa nikdy nestal najlepší parkourista na svete, táto disciplína ma naučila jednu úplne kľúčovú vec, ktorú dnes využívam na dennej báze v biznise či osobnom živote – schopnosť prekonávať prekážky.
6. Dobrovoľníctvo
“Dobrovoľníctvo je veľmi pozitívna vec a znamená viac ako všetky peniaze sveta.” Stačila táto jedna veta Mariána Kasana, aby sa dobrovoľníctvo stalo mojim životným štýlom. Aj keď ho často vnímame len ako aktivitu na strednú školu, dobrovoľníctvo je pre mňa dôležité aj dnes. Či už som brigádoval, pracoval alebo podnikal, nikdy som nezabudol na hodnotu, ktorú spoločnosti (a aj mne samému) prináša a vždy budem jeho hrdým ambasádorom.
7. Zostať na Slovensku
Nikdy ma nelákalo zbaliť si kufre a vypadnúť do zahraničia (ak si teraz odmyslím všetky tie otrasné rozhodnutia našich volených zástupcov v politike). Aj keď v kútiku duše som vedel, že v zahraničí by som mohol zarobiť viac, zažiť viac, vidieť viac. Rozhodol som sa zostať na Slovensku. A svojou štipkou aktivity zlepšiť prostredie vôkol mňa. Pomôcť mladým ľuďom, školám, firmám, podnikateľom. Nenadávať, nefrflať, ale prispievať k pozitívnej zmene.
8. Animátorské školy a školenia
A sme opäť pri vzdelávaní. To čo sa začalo jedným víkendom eRko kurzu Začíname, pokračovalo Dobrovoľníckou univerzitou, animátorskou školou Godzone school, online štúdiom na Univerzite pre moderné Slovensko, veľmi kvalitnými školeniami od Franklin Covey – 4 základní role leadershipu či absolvovaním prvého Gallup GGSC kurzu v Čechách a na Slovensku. A veľa som sa naučil aj v tíme Líderskej animátorskej školy.
9. Viac sa pýtať, než radiť
To čo som sa naučil na koučingovom výcviku od Tomáša Pešeka bolo viac sa druhých ľudí pýtať, než im radiť. A aj keď je mi oveľa bližšie zdieľať s ľuďmi vôkol mňa rady a skúsenosti, ktoré pomohli mne, dnes viem, že dobre položená otázka má oveľa väčší dopad na život človeka. Nenaučí vás len lepšie počúvať, ale predovšetkým neprojektovať svoj život do druhých ľudí.
10. Osamostatnenie
Mama hotel je u mladých na Slovensku stále populárny. Podľa viacerých prieskumov sa mladí Slováci osamostatňujú až v tridsiatke. Bývať s rodičmi, brať vreckové a chodiť na brigády má určite aj mnohé výhody, ja som sa však rozhodol odsťahovať od rodičov v 21ke. Chcel som sa stať zodpovedným za svoj život, svoje financie, rozhodnutia, aj chyby. Osem rokov v garsónske bola nádherná škola života.
11. Bez telky a internetu
Bývať vo vlastnom podnájme prinieslo aj obrovskú mieru slobody, s ktorou som sa učil žiť. Jedno z najlepších rozhodnutí, aké som spravil, bolo nikdy si nekúpiť televízor. Dokonca do dnešného dňa doma nemáme ani Wi-Fi. Dôvod je jednoduchý: telka zabíja čas, kvalita programov je úbohá a človek prečíta viac kníh bez sedenia pred obrazovkou a nekonečného scrollovania sociálnych sietí.
12. Bez zvonenia a upozornení
Jeden z ďalších experimentov, ktorý som skúšal len krátke obdobie, prešiel do dlhodobého návkyu. Už je to pár rokov čo som si vypol upozornenia zo všetkých sociálnych sietí, aplikácií aj mailov. Pozornosť je vzácna a ja chcem rozhodovať komu, čomu a kedy ju venujem. To isté sa týka zvonenia, ktoré mám vypnuté (stačia mi vibrácie mobilu), pretože telefón má byť našim nástrojom, nie my jeho.
13. OZ TEAM a Show your talent
Rozhodnutie založiť občianske združenie bolo kľúčové. Vďaka nemu dnes môžeme objavovať talenty mladých ľudí, pomáhať učiteľom učiť inak a meniť tým vzdelávanie na školách. Máme stovky absolventov a desiatky škôl, ktoré si prešli našimi rozvojovými programami, ktoré Nadácia Pontis už 2x zaradila medzi TOP 15 najinovatívnejších vzdelávacích projektov na Slovensku.
14. Nechať sa viesť
Asi to už volám svojim pravidlom. Ak chceš viesť, musíš byť vedený. Je to jednoduché a nedá sa to obísť. Blížime sa k polovici tohto zoznamu a ja sa chcem touto cestou poďakovať všetkým lídrom, ktorí ma kedy viedli a od ktorých som sa mal možnosť veľa naučiť: Darina Diošiová, Jarka Lipková, Marek Šebeňa, Monika Majerová, Katka Rusňáková, Marián Kolník, Tomáš Pešek, Eduard Filo, Jožko Kokoška, Julo Slovák, Mário Tomášik a mnohí ďalší…
15. Viesť
Teraz už chápete, prečo sa ďalší bod volá práve takto. Som rád, že toto rozhodnutie – viesť druhých ľudí, som spravil ešte ako veľmi mladý, keď som ešte nevedel, čo to vlastne znamená a aká náročná služba to v skutočnosti je. No som rád, že dnes môžem viesť viaceré tímy, aj keď určite nepatrím k ideálnym a bezchybným lídrom, no naozaj veľmi rád rozvíjam druhých, delegujem a uvoľňujem ich do vedenia. Či už v OZtku, firme, v spoločenstve alebo v iných projektoch.
16. Bez drog a alkoholu
Ideme do tuhého. Ak som za niečo vo svojom živote vďačný, tak je to určite to, že som nikdy nevyskúšal drogu (trávu, kokaín, heroín, ani nič podobné) a myslím si, že je to viac o Božej milosti, než omojej šikovnosti. Stačilo vidieť, aké následky dokáže alkohol napáchať v rodine. Preto som rád, že som tejto závislosti nikdy neprepadol a dokonca som sa v 18-tke rozhodol na veľmi dlhé obdobie (možno 5-7 rokov) žiť bez kvapky alkoholu (nie, nedal som si ani prípitok na svadbách). A teraz s rozumom.
17. Zásnuby
Nikdy nezabudnem na deň, kedy som Kristínu požiadal o ruku a ona povedala “Áno”. Lietal som, plakal som, smial som sa a nemohol som uveriť tomu, že sa to naozaj stalo. Že som našiel dievča, s ktorým si viem predstaviť žiť celý zvyšok svojho života a že ona to vidí rovnako.
18. Svadba
A potom prišiel deň, keď som svoju snúbenicu priviedol pred oltár a stali sme sa manželmi. Nedokázal som skryť svoju radosť. Prežíval som a stále prežívam obrovskú vďačnosť a bázeň. Manželstvo je najkrajší “projekt” do ktorého som sa rozhodol vstúpiť, aj keď sa potrebujem ešte veľa učiť ako byť dobrým mužom a manželom.
19. Sex až po svadbe
Jaro, to myslíš vážne? Myslím. Môžeš s tým súhlasiť, nemusíš. Ale ak reflektujem najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré som v živote spravil toto je jedno z nich. Má tu svoje miesto. O nič som neprišiel. Veľa som získal. Nebolo to jednoduché, no stálo to za to!
20. Viera
Dostal som ju ako krásny dar od svojich rodičov, aj keď v podobe, ktorá pre mňa ako tínedžera nebola hneď atraktívna. No keď prišiel moment prevziať zodpovednosť aj za túto oblasť vo svojom živote, rozhodnúť sa pre vzťah s Bohom bolo to najlepšie, čo som mohol urobiť.
21. Umenie malých krokov
Pred pár rokmi som napísal tento blog – o umení malých krokov, 52 malých krokov. Ak sa chcete v živote posúvať ďalej, budovať svoj charakter, potrebujete mať vôkol seba ľudí, ktorým dokážete úprimne zdieľať svoj život, svoje víťazstvá, aj prehry. Ja som takýchto ľudí našiel v malej skupinke nášho spoločenstva. Dodnes sa stretávame raz za 2 týždne a tieto stretnutia mali na môj život obrovský vplyv.
22. Spoločenstvo
Keď raz zažijete silu komunity, nebudete si vedieť predstaviť život bez nej. Som rád, že som takéto miesto našiel. Miesto, kde môžem zložiť svoje bremená, radosti, aj starosti, kde môžem rásť vo viere, vo vzťahu s Bohom, kde nemusím kráčať na ceste životom sám. Týmto miestom je pre mňa Spoločenstvo SP na Sliači.
23. Prvý let lietadlom
Neviem prečo som mal dlho blok posadiť sa do lietadla. Vyhýbal som sa tomu. Možno za tým boli obavy, možno chýbala prvá pozitívna skúsenosť. No pamätám si na moment, kedy som sa rozhodol kúpiť si letenku a sám nastúpiť na palubu lietadla. Zrazu sa svet zdal taký veľký a malý zároveň. Zrazu som pochopil, aký malý som v tomto svete a ako niektoré veci berieme až príliš dramaticky, pričom pár kilometrov od nás už tieto malichernosti nikoho nezaujímajú.
24. 3x na lodi
To čo začalo plavbou v Dalmácii, neskôr na Sardínii a tento rok v Grécku sa zapíše ako jeden z najkrajších zážitkov. Tu som pochopil, že muž potrebuje zažiť dobrodružstvo s partiou mužov. Plaviť sa na mori, plachtiť, čeliť nebezpečenstvu a vychutnávať si život.
25. Investovať
Ak sa o niečom učíme na školách veľmi málo, je to určite finančná gramotnosť. Preto som rád, že som pred mnohými rokmi chytil do ruky knihu Bohatý otec, chudobný otec, a aj keď na mňa skôr zapôsobila ako motivačná kniha (ktorým som sa neskôr vo svojom živote skôr vyhýbal, česť výnimkám), otvorila mi cestu k správcovstvu ako takému. Kde, ako a kedy investovať svoj čas, svoju energiu, svoje financie.
26. Napriek všetkému, povedať životu áno
Je to už druhýkrát čo citujem v tomto blogu Viktora Frankla, no nemôžem inak. Kde si vo svojom vnútri bolo pre mňa dôležité povedať áno životu a povedať to naplno. Nie je to úplne konkrétny a uchopiteľný krok ako kúpiť si knihu alebo sadnúť do lietadla, no verím, že niekedy vám o tom poviem viac.
27. Dobré jedlo a dobrá káva
Niekedy si život až príliš komplikujeme. Naháňame sa, žijeme v zhone, všetko berieme až smrteľne vážne. Pričom niekedy stačí dať si dobrú kávu a sadnúť si s ľuďmi na večeru. Aj keď sa to môže zdať ako nepodstatný bod v tomto blogu, na kávach a pri dobrom jedle som zažil veľa dôležitých stretnutí, ktoré častokrát zmenili kroky, ktorými som sa následne v živote vydal.
28. Posledné mesiace života s maminou
Blížime sa k záveru, takže už len naozaj veľmi podstatné veci. Keď som mal 25 rokov, zomrela mi mamina. Po tom ako ju odviezla sanitka, to bolo obdobie strachu, smútku a bezradnosti. Ale aj mnohých zázrakov. To leto som nestihol žiadnu dovolenku. No stihol som niečo oveľa dôležitejšie. Dva mesiace som každý deň bol v nemocničnej izbe spolu s maminou. Niekedy ma chytila za ruku, občas ma usmiala a boli momenty, kedy ma už nespoznávala. Bol to však krásny čas rozlúčky.
29. Pustovne a ticho
11 dní v tichu, modlitbe a samote. Tak vyzeral môj prvý pobyt v trapistickom kláštore Nový Dvur v roku 2017, kam som sa vydal po tom ako som prečítal knihu Sila ticha – proti diktatúre hluku. Od vtedy sa ticho stalo mojim blízkym spoločníkom a formovalo moje vnútro. Nikdy nezabudnem na 15 pobytov v pustovni na Galambe. Slovami Roberta Saraha: Ticho je výsadou odvážnych.
30. Sabatical
Niekedy som si myslel, že je hrdinstvo pracovať 15 hodín denne, nemať víkendy a oddych. Dnes viem, že je to blbosť. Vyplýva to aj z môjho rozhodnutia behať beh na dlhé trate. Nerobiť len instatné veci, ale sadiť v živote stromy, ktoré prinesú ovocie možno až o pár rokov. A preto za jedno z najlepších rozhodnutí považujem to, že som sa 2x rozhodol odísť na sabatical, najprv na 3 mesiace, o sedem rokov neskôr na 6 mesiacov.
Tak to je 30tka rozhodnutí, ktoré som vybral, ani nie tak pre dnešný blog, ako pre samotnú reflexiu a akúsi rekapituláciu svojej mladosti:) Ak vás inšpirovala, budem rád, ak nie, je pre mňa stále hodnotnou, pretože sa k nej v budúcnosti určite vrátim. Držím vám palce vo vašich rozhodnutiach a tiež sebe v tých, ktoré ma ešte len čakajú.
Pravdou je, že nie všetky rozhodnutia sa na konci dňa ukázali ako dobré a užitočné. Mnohé z tých, ktoré som spravil viedli k zlyhaniam a pádom. Ak si zas raz nájdem čas na písanie, možno zhrniem práve tie. No na teraz chcem toto premýšľanie zakončiť myšlienkou z knihy Stephena Coveyho 7 návykov skutočne efektívnych ľudí:
„Zasaď myšlienku, zožneš čin; zasaď čin, zožneš návyk; zasaď návyk, zožneš charakter; zasaď charakter, zožneš osud.“
Prečítajte si aj:
Kto som? Tu sa dozviete viac o mojom príbehu (klik!)
Ako som objavil svoj talent, o ktorom som roky ani len netušil (klik!)
Ako som sa dostal k vzdelávaniu učiteľov a dospelých (klik!)
