24. februára 2013 | Ostatné
Mladý človek má na svete veľký priestor pre svoju sebarealizáciu a častokrát o tom ani len netuší. Má chuť tvoriť, cestovať, spoznávať a byť kreatívny. Ako hovorí jeden múdry citát: „Ak niečo chceme, máme motív to získať“. Isto ste sa už niekedy spýtali sami seba, aké príležitosti, možnosti máme my mladí ľudia. Ak ste sa chceli v živote niekedy presadiť, možno vás odradili peniaze, skúsenosti, takmer žiadna podpora vášho okolia a nuda, ktorá vás aktuálne sprevádzala. Kde teda môžete načerpať novú motiváciu a inšpiráciu?
S odpoveďou nebudem dlho otáľať. Pokiaľ sa chcete v budúcnosti dobre uplatniť, chcete byť úspešní a chcete robiť to čo vás baví a o čom snívate, musíte byť niečim výnimoční. Priemerných ľudí je na svete veľmi veľa. Tých výnimočných už o niečo menej. Firmy, podnikatelia, ale napríklad aj také televízne show hľadajú ľudí, ktorí vedia ponúknuť niečo viac. Ani v superstar nevyhrá dobrý spevák, ale ten najlepší. A to je možno dôvod, prečo na sebe pracovať už dnes, aby nám/vám zajtra povedali, že ste výnimočný a že s vami jednoducho rátajú …
Keďže iba pred pár hodinami som sa vrátil z Trenčianskych Teplíc, kde som strávil jednej z najlepších víkendov, som nesmierne nabudený a namotivovaný. Moje nadšenie má na svedomí školenie „O nás, s nami“. Ak môžem, veľmi rád by som vás stiahol do atmosféry (nielen) tohto školenia a ukázal vám, prečo sa na takéto akcie veľmi rád vraciam.
V prvom rade sú to ľudia
Za posledných pár mesiacov, počas ktorých som niekoľko podobných školení absolvoval, som spoznal jednoducho úžasných ľudí. Nadviazal som veľa priateľstiev a vzťahov. Keď sa pozriem na mapu Slovenska, kdekoľvek by som sa vybral na potulky touto krajinou, takmer v každom meste nájdem priateľov, s ktorými by som sa vedel rozprávať na tie najrozličnejšie témy aj hodiny. Verte, že kontakty sa zídu ;)
Potom inšpirácia
Hneď ako som piatok dorazil do Trenčianskych Teplíc, predstavili sa nám na školení „Živé knihy“. Nie, nehovorím o akejsi pasáži z Harryho Poterra a nemá v tom prsty ani Hermiona a jej zázračný prútik. Knihy v Živej knižnici sú ľudské bytosti, ktoré sa spoločne so samotnými čitateľmi vnárajú do svojich príbehov a zaujímavých tém. V tomto prípade to boli akční mladí ľudia, ktorí rozprávali o projektoch, podujatiach a akciách, ktoré vo svojom meste zorganizovali. Viete si predstaviť aké množstvo inšpirácie sa na mňa nalepilo počas niekoľkých minút? Mal som chuť postaviť sa a všetky tieto super veci urobiť aj v Bystrici.
Learning by doing alebo ako sa učiť a zabávať zároveň
Pokiaľ vám už v hlave niekedy preletela čo i len malá myšlienka vyraziť si na jedno takéto školenie, som si takmer istý, že to čo vás odradilo, bola samotná predstava. Lavica, školský zvonček, prepisovanie učebníc a podobne. Prosím, na toto okamžite zabudnite! Keď sa na takúto vzdelávačku dostanete, prevalcujú vás tímové hry, aktivity, diskusie a množstvo workshopov. Nečítate si poučky ako sa stať dobrým rečníkom, ale rovno si to vyskúšate pred kamerou. Nik vám nediktuje poznámky o tom, ako na svoj projekt získať 10 000 eur, ale rovno si to pokúsite v praxi. Všetko, čo sa učíte, vo vás zanechá nielen cennú skúsenosť, ale aj zážitok. Napríklad počas tohto víkendu sme hrali improvizované divadlo (niečo ako partičku). Okrem toho, že to bolo poriadne funny, som približne po 10 minútach vlastne zistil, že touto interaktívnou formou som sa naučil, čo je to participácia a demokracia.
Európa vás volá
,,Ahoj Jarino, povedz mi, že od 18.3 až do 26.3 nemáš nič!!! Pozývame ťa na medzinárodnú výmenu do Poľska s názvom Faces of sport“ a to je presne to, o čom vravím. Ako mladí ľudia chceme cestovať a spoznávať iné krajiny a nových ľudí. Ak by ste do zahraničia vybrali sami, pravdepodobne by ste za tento výplod fantázie poriadne pekne zakešovali. Vďaka programu Mládež v akcii však máte jednu veľkú príležitosť cestovať po celej Európe (Island, Palermo, Brusel, Španielsko, Turecko…) takmer zadarmo. Medzinárodná výmena mladých ľudí, je o tom, že vycestujete do novej krajiny, kde sa spoznáte s mládežníkmi z ostatných štátov. Na vopred určitú tému sa vzdelávate opäť zážitkovou formou (kuk o odstavec hore). Nové poznatky, vedomosti a zručnosti si rozvíjate v oblasti mládežníckej politiky, zdravého životného štýlu, športu, tancu, ľudských práv a všeličoho iného (to by bolo tiež aspoň na jednu A4).
A aby toho nebolo málo, dostanete aj Youthpass
Čo to je? Youthpass je oficiálny certifikát, ktorý vypovedá a potvrdzuje o nadobudnutých kľúčových kompetenciách v rámci neformálneho vzdelávania. Inými slovami povedané, všetko čo ste sa naučili a všetky skúsenosti, ktoré ste získali, budete mať potvrdené európskym certifikátom, ktorým si v budúcnosti šplhnete na prijímačkách na vysokých školách či vo vašom budúcom zamestnaní. Povedal by som, že sa stávate aj vďaka youthpassu o niečo výnimočnejšími mladými ľuďmi, ako ďalších niekoľko desaťtisíc okolo vás.
Ako teda začať???
Medzi rečou, je tu medzi nami jedna veľmi zaujímavá organizácia, o ktorej by ste si mali niečo minimálne vygoogliť. Je to IUVENTA – Národný inštitút mládeže. Prečo ju sem pletiem? Pretože stojí za všetkými už vyššie spomínanými aktivitami (vzdeláva mladých ľudí o veciach, ktoré sa v škole URČITE nenaučíte, pripravuje školenia, výmenné pobyty a ponúka granty na vaše nápady a myšlienky…). Ponúka nám všetkým teda toľko príležitostí, o ktorých som pred tromi rokmi ani len nesníval.
Ak by ste teda nabrali toľko odvahy, môžete sa nejakého školenia aj zúčastniť. Pridávam sem preto niekoľko tipov:
Let´s go
Aby vaše nápady projekt našli
Bol som, videl som a zažil som!
Komprax
Aj keď popisy niektorých školení vyzerajú tak trochu strašidelne, nie je sa čoho báť. Pod týmito odbornými názvami sa skrývajú presne tie tímové hry, aktivity, o ktorých som v blogu hovoril. Nieje sa čoho báť. A ak by predsa len, napíšte mi :)
9. októbra 2012 | Ostatné
Na tento špeciálny deň som sa tešil už niekoľko dní. Vedel som, že čaro netradičného vzdelávania v podaní Dávida Králika si nielen prečítam na blogu, ale aj skutočne vyskúšam.
Vstávať síce o piatej ráno pre mňa nebola najlepšia alternatíva, ale do Revúcej predsa cesta netrvá obyčajných 5 minút. A tak po dvojhodinovej ceste pristávame na 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. V triede nás čaká viac ako 60 akčných študentov, ktorí zatiaľ ani len netušia čo si na nich „Králik prichystal.“ Po príchode do triedy si nás obzerajú a očami zisťujú, či ide byť nuda alebo zábava. Tu sa už Dávid Králik cíti ako ryba vo vode a preto spúšťa:
,,Dnes sa budeme vzdelávať inak ako ste boli zvyknutí. Naučíte sa niečo, čo v živote skutočne využijete. Dnes ste tu v škole úplne dobrovoľne a ak sa budete chcieť do našich aktivít a parádneho programu zapojiť, bude to super. Ak nebudete chcieť, jednoducho sa nezapojíte. Rozhodnite sa tak, ako chcete vy…“ spustil Dávid Králik a 60 študentov ostalo v úžase.
Byť, alebo nebyť v škole dobrovoľne? Ako by ste reagovali vy? Nešli by ste radšej domov?…
Po niekoľkých sekundách Dávid pokračoval ďalej:
,,Minulý týždeň som bol na panelovej diskusii v Žiline a skúšali sme tam jednu mega vec – planking. Viete o čo ide? Jednoducho asi osemdesiatka študákov v Žiline si bezdôvodne ľahla na stoličky či stoly. Keď som sa ich pýtal, prečo tak urobili, odpovedali, že som im to povedal.
Teraz sa vás však pýtam: Koľko vecí robíte len preto, lebo vám to niekto povedal, či prikázal?“
Študenti v Revúcej ostali opäť prekvapení touto nevšednou otázkou. Začali sa nad ňou zamýšľať a z ich pohľadov sa dalo vyčítať, koľko vecí robia bežne len preto, lebo im to niekto povedal. Na tomto príklade už všetci pochopili, že sa rozhodujú sami za seba. Ďalšia aktivita, ktorú mal David pripravenú, bola owling – dať sa do pozície sovy hocikde v triede. Tak to teda bolo zábavy, študenti liezli po skriňách, po laviciach, či parapetných doskách.
,,Viete, bol som aktívny už ako mladý chalan. Začínal som robiť nové veci, vytváral som podujatia, či projekty. Prešiel som mnohými profesiami, bol som smetiar, som rozhodca, bol som učiteľ, ktorý zarábal 3x viac ako väčšina učiteľov dnes, som školiteľ a chystám sa vydať knihu. Jednoducho všetky tieto veci robím preto, lebo sa mi chce, lebo to je zábava a preto, lebo mi to prináša zážitky a nové skúsenosti. Nerobím nič čo by som musel, či nechcel. Vždy som sa rozhodol sám a dobrovoľne,“ predstavuje David Králik.
Po tom ako sa študenti dozvedeli nejaké tie informácie o KomPraxe, či neformálnom vzdelávaní, rozdelili sa do skupín a nasledovala ďalšia tvorivá časť – workshopy. Veľkou výzvou pre všetkých účastníkov bola nasledujúca úloha: Máte 2 minúty na to, aby ste si vybrali materiál a pomocou neho sa spojili v triede s prednou a zadnou stenou a stropom,“ Ledva skončila veta a mládež a už rozbehla zdolať túto výzvu – PODARILO SA!
Teraz sa študenti ocitli pred ďalšou výzvou: Spravte túto úlohu s čo najväčšou kreativitou, tak aby táto mini stavba z materiálu, ktorá spojí vytýčené body v triede, zaujme viac ako akákoľvek iná stava. Nápady sa v tej chvíli hrnuli a výsledok stál skutočne za to.
Keď som sa nazrel na iný workshop, zbadal som akčných študentov ako lietajú po triede, kričia po sebe a niečo vymýšlajú. Až po pár minútach som pochopil, že ide o to, aby si žiaci v časovej tiesni vytvorili tú najlepšiu firmu na svete, ešte lepší produkt, úplne najlepšiu reklamnú kampaň, no a aby toho nebolo málo, svoj produkt aj odprezentovať. Bolo úžasné sledovať nasadenie všetkých účastníkov workshopu!
Po štyroch hodinách hier, aktivít a prezentovania nasledovala veľmi podnetná diskusia na tému: ,,Čo nám škola dáva a čo nie“
,,Vzdelávať sa na strednej či vysokej škole znamená načerpávať informácie, poznatky a memorovať teóriu. Škola nám však nikdy nedá zručnosti, ktoré do života potrebujeme. Nenaučí nás tímovej spolupráci, komunikačným zručnostiam, organizačným zručnostiam či riešeniu problémov. Mimochodom viete aký je rozdiel medzi škôlkárom a stredoškolákom? V škôlke vie kresliť každý, to je jedno či dobre, veľmi pekne, alebo výborne – jednoducho vie. Na strednej to už však nevie nikto. Prečo? Pretože škola zabíja tvorivosť a kreativitu. Veď prečo by malo dieťa kresliť, keď mu pani učiteľka v tretej triede povedala, že slnko nemôže byť zelené, ale žlté a že od fantázie treba dávať ruky preč?“ hovorí jeden z facilitátorov diskusie.
7. októbra 2012 | Média a PR
Ani tento víkend nebol chudobný na zaujímavé eventy v Bystrici a v okolí. Ja som si vybral z pestrej ponuky školenie s názvom ,,Nemožno nekomunikovať“, ktoré sa uskutočnilo v hoteli Olympia. Nosnou témou celých troch dní bola komunikácia.
Získavanie nových skúseností
Formou zážitkového vzdelávania sa 12 mladých ľudí učilo zlepšovať svoje komunikačné zručnosti, verbálne i neverbálne prejavy či tímovú prácu. Ako o sebe neprezradiť to čo nechceme, ale naopak aj ako efektívne komunikovať na pracovnom pohovore, či ako spraviť dobrý dojem na skupinu, nám prezentovali skúsené školiteľky z Centra voľného času Junior v BB.
Na tomto školení som mal možnosť zúčastniť sa nielen ako účastník, ale dostala sa mi aj možnosť viesť info blog o ,,Médiách na rovinu“, ktorý bol sprevádzaný aktivitami, hrami a diskusiou. Spoločne sa nám podarilo získať veľmi veľa cenných názorov na médiá, správy, či informácie.
Cieľom 1. pracovnej skupiny bolo zistiť čo najviac podstatných informácii o televíznych médiách a online médiách. Akým spôsobom sa snažia s nami komunikovať, aké najväčšie klady a zápory v nich vidíme a aké televízie najviac sledujeme. Tu sú výsledky:
Televízne médiá:
+ televízie s nami komunikujú audiovizuálne
+ informácie sa rýchlo dostávajú k divákom za tv obrazovkami
– časté a vyrušujúce reklamy
– skreslené informácie
– filtrované spravodastvo
– nízka inteligenčná hranica niektorých programov
– možnosť manipulácie divákov
Najobľúbenejšie televízne médiá: Discovery a Tv Joj
Online médiá:
+ oslovujú nás prostredníctvom internetu
+ poskytujú rýchle a aktuálne informácie
+ sloboda informácií
– informácie nemusia byť vhodné a pravdivé
– je to hltač času
– poškodzujú zrak a niekedy aj charakter
– môže sa objaviť nepravdivé info
Najobľúbenejšie online médiá: sme.sk, topky.sk, akuality.sk
Rozhlasové médiá sa dostali ako úloha 2. pracovnej skupiny, ktorá mala zistiť rovnaké informácie. Na diskusiu a prácu v skupine mali rovnako približne 12-15 minút, počas ktorých sa rozhodli pre tieto postoje:
Rozhlasové médiá:
+ rádiá s nami komunikujú čisto prostredníctvom zvuku a hovoreného slova
+ rádio majú v obľube prevažne vodiči
+ rozhlasové médiá dokážu poskytovať aktuálne informácie
+ možnosť naladiť rádio na väčšine mobilných zariadeniach
+ rozvíjanie fantázie pri čisto audiálnom výstupe
– chýba vizuálna stránka
– na niektorých staniciach sa hrá komerčná hudba neustále dookola
Najobľúbenejšie rozhlasové médiá: Európa 2, Fun Rádio
Tretia skupina sa rozprávala o printových médiách a sociálnych médiách, kde hľadala rovnako odpovede na už spomínané otázky:
Printové médiá:
+ noviny obsahujú písomné informácie, doplnené o fotografie
+ sú dostupné v každom novinovom stánku, či v obchodných centrách
+ sú pomerne cenovo dostupné
– nie sú vždy spoľahlivé rovnako ako ostatné médiá
– neuverejnia celú informáciu
– čoraz častejšie sa v printových médiách objavuje bulvár
Najobľúbenejšie printové médium: Sme, Plus jeden deň
Sociálne médiá:
+sú zadarmo,
+ získali si obľubu u väčšiny ľudí
+ často nám pomáhajú spojiť sa s niekym, kto je na 2 strane zemegule
– je to opäť žrút času
– ničia medziľudské vzťahy
– ľudia sa stávajú závislými
Najobľúbenejšie sociálne médiá: Facebook, Pokec
Po 90 minútovom bloku o médiách sa celá skupina mladých ľudí zhodla na tom, že najčastejšie sledujú sociálne médiá a to konkrétne Facebook. Rovnako sa zhodli na tom, že médiá sú v našej spoločnosti veľmi doležité (plnia dôležité funkcie) a je na každom z nás, ako budeme reagovať na ich negatívne vplyvy na našu spoločnosť či jedincov.
3. októbra 2012 | Ostatné
Či veríte, alebo nie, je to tak! Dnes som sa so školy vracal s úsmevom na tvári, s dobrým pocitom a s chuťou učiť sa. :) To, po čom som túžil dva roky sa konečne splnilo – škola ma zaujala a dokonca prekvapila! Dnes som sa konečne naučil niečo, čo môžem aplikovať v praxi a čo som si hneď na hodine aj vyskúšal.
Všetko sa to začalo ranným autobusom, ktorý mi ušiel a tak som bol hneď z rána odsúdený na meškanie. Napriek tomu som veľmi výrazne na prvú hodinu nemeškal a okrem toho som dokonca po veľmi dlhej dobe pochopil matematiku na Hospodárskych výpočtoch a štatistikách. Hovorím si: ,,Pekný začiatok dňa.“ :)
Podniková ekonomika v praxi!
Teraz však prišla Podniková ekonomika, ktorú som do teraz považoval za „strastiplnú teóriu“, z ktorej nik nechápe nič a nikomu nikdy ani na nič nebude. Opak je však pravdou. Vyučovacia hodina sa niesla v téme Výrobný program a Sortiment, čo znie na prvý krát neskutočne nudne. Potom sa ale profesorka pustila do výkladu, trochu iného, ako sme boli do teraz zvyknutí. Dokázala všetky poznatky a informácie aplikovať do praxe a do celej hodiny nás dokázala zapájať. Hovorili sme o veľkých firmách, o ich marketingových technikách a o všetkom ponúkanom tovare na trhu. Profesorka nás zázračným spôsobom vtiahla do zaujímavostí a do skutočnej praxe.
Ani som nespozoroval, že sme si písali kilometre poznámok, ale práve naopak – z hodiny sa stala diskusia. Teraz vidím, ako veľmi závisí od prístupu učiteľa a jeho formy výučby.
Účtovníctvo formou aktivít – nemožné?
Dnes to vyzerá tak, že chválim našich vyučujúcich a skutočne to tak aj je :). Nie je to len môj názor, ale aj názory mojich spolužiakov, ktoré boli vyslovené bezprostredne po hodine. Spravili sme niekoľko cvičení a potom prišlo vyučovanie zábavnou formou. Každý z nás dostal dva papieriky, s písmenom: A, P. Cieľom aktivity bolo zdvíhať papieriky podľa toho, ktorá časť majetku patrí do Aktív (A) a ktorá do Pasív (P).
O pár minút dokonca prišiel aj upgrade tejto hry. Papieriky sme položili na stôl a riadili sme sa novými pravidlami hry. Keď príklad, ktorý prečíta profesorka (napr. Goodwill) patrí do Aktív, našou úlohou je spraviť drep. Keď jeden z príkladov (Nerozdelený zisk z minulých rokov) patrí do Pasív, my musíme na znak zdvihnúť ruky a spustiť : „oóoóoó..“ :)) Táto aktivita sa behom dvoch minút zmenila na tú najzábavnejšiu hru, pri ktorej sme nielen my žiaci, ale aj profesorka chytala záchvaty smiechu. Hra každého bavila a pritom určite oveľa viac aj všetkých naučila, než len prepisovanie učebnice.
Záver dnešného dňa taktiež prekvapil
Čakalo nás Tovaroznalectvo, textil, látky a nejaký Polyvinylchlorid, či Polyakrylonitril. Namiesto toho sme sa vydali do Tvorivých dielní, kde nás čakala hlina. Nikdy som síce k hline nemal nejaký silný citový vzťah, ale teraz ma modelovanie celkom potešilo. Robili sme si akési tabuľky s našimi menami, alebo inými popismi. Asi si viete predstaviť, ako skončil ten môj:)) :
