Je jedno či podnikáte vo veciach obchodu alebo života, či ste stredoškoláci alebo manažéri. Či budujete organizáciu alebo pracujete na osobnom rozvoji. To, čo nás niekedy nedokáže naučiť odborná literatúra, nám dnes ukáže jednoduchá bájka o tučniakoch kráľovských.
Nasledujúci príbeh je natoľko fascinujúci, že inšpiroval ľudí po celom svete. A rovnako tak si získal pred pár mesiacmi aj mňa. Krásnu a výstižnú bájku o kolónii tučniakov kráľovských som našiel v knihe Náš ľadovec sa rozpúšťa.
Jej autor, John Kotter, v knihe prezrádza, ako sa dá pomocou metódy ôsmich krokov dosiahnuť zmena v každej spoločnosti. Odbornú literatúru však nečakajte, pripravte sa skôr na skutočne jedinečný príbeh z Antarktídy.
Keďže dnešný blog je pokračovaním toho predošlého, veľmi vám odporúčam prečítať si prvú časť, ktorú nájdete TU (klik!). Celý príbeh sa odohráva na ľadovci, ktorý sa však začína roztápať. Ako prvý si to všimne tučniak Louis, ktorý sa rozhodne o tom povedať ostatným tučniakom a presvedčiť ich, aby začali hľadať riešenie, vďaka ktorému zachránia celú svoju kolóniu. Tu je pokračovanie príbehu:
Ako prežiť?
Keď sa výbor piatich tučniakov rozhodol hľadať možnosti, ktoré by vyriešili ich situáciu, Fred zbadal na oblohe čajku. Hneď si uvedomil, že čajka nemôže lietať nad ľadovcom celé dni, ale musí mať niekde domov. Miesto, kde sa usadí a prespí. To, čo sa Fredovi v tejto chvíli podarilo je zmena myslenia.
Teraz už nielen on, ale aj všetci ostatní začali rozmýšľať o svojom prežití iným spôsobom. Pochopili, že čajka sa neustále premiestňuje, aby prežil. Tak ich napadlo, že ak nájdu iný ľadovec, na ktorý by sa mohli so svojimi rodinami presťahovať, prežili by.
Identita
Teraz stál výbor piatich tučniakov, ktorí boli poverení vedením zmeny, pomenovať víziu a predstaviť ju celej svojej kolónii. Začalo sa druhé dôležité zhromaždenie.
Louis ako líder, ktorého všetci tučniaci rešpektovali, povedal kolónii: ,,Priatelia, tučniaci, pretože stojíme pred touto výzvou – a rozhodne k nej dôjde – je dôležité viac ako kedykoľvek pred tým, pamätať si, kto vlastne sme.“ Ako prvé sa preto rozhodol tučniakom pripomenúť ich identitu. Ktorou im pripomenul, že to kým sú, nezávisí od toho, na akom ľadovci žijú a bývajú.
Okrem toho, že autori knihy spracovali príbeh o rozpúšťajúcom sa ľadovci skutočne veľmi pútavo, nenápadne v ňom spomínajú niekoľko kľúčových metód a stratégií, ktoré poznáme z učebníc manažmentu či obchodu.
3x Áno
Na to, aby Louis dokázal ostatným tučniakom predstaviť svoju víziu, potreboval pripomenúť každému z nich jeho identitu a získať opakovaný súhlas. V predajných technikách známy ako 3x ÁNO.
Opýtal sa ich niekoľko otázok, na ktoré tučniaci odpovedali ÁNO: ,,Povedzte mi. Sme tučniaci, ktorí sa vzájomne hlboko rešpektujú? Máme zmysel pre zodpovednosť? Sme zástancovia bratského vzťahu a lásky k mladým?“ Na všetky otázky, ktoré im položil, odpovedali tučniaci: ,,Áno!“ Získal si tak ich dôveru, aby mohol prejsť k merítku veci.
Louis sa na chvíľu odmlčal a povedal: ,,Sú tieto názory a zdieľané hodnoty spojené s veľkým kusom ľadu?“ Tučniaci vykríkli, že ,,Nie.“ Následne im 5-členná skupina výboru vyrozprávala príbeh o čajke, ktorá lieta nad ich ľadovcom a neustále hľadá dobré miesta, kde by mohla hľadať potravu pre seba a miesto pre svoj život.
Sme chytrejší a silnejší, zvíťazíme!
,,Tento ľadovec nie je to, čo sme my. Je to len miesto, kde žijeme. Sme chytrejší silnejší a schopnejší ako čajky. Môžeme ľadovec opustiť. Nájdeme si iné miesto. Nikdy nebudeme musieť ohroziť svoje rodiny nejakým hrozným nebezpečenstvom, ktorému čelíme dnes. ZVÍŤAZÍME,“ predstavil víziu.
Po skončení zhromaždenia analyzoval výbor piatich tučniakov náladu medzi ostatnými tučniakmi v kolónii. Dospeli k záveru, že približne 30% tučniakov vidí zmysel vo vízii a súhlasí s ňou. Ďalších 30% potrebuje čas na to, aby strávili, čo počuli a videli. 20% tučniakov je veľmi zmätených. Ďalších 10% tvoria skeptici, ktorí však nie sú nepriatelia. A zvyšných 10% tučniakov sú ako NoNo, presvedčení že tento plán je úplne absurdný.
Líder Skupiny desiatich, ktorý stál na čele kolónie tučniakov usúdil: ,,Na teraz je to dosť dobré.“ Tak sa dostal výbor, ktorý bol poverený vedením zmeny ku kľúčovému míľniku – presvedčili dostatočné množstvo ľudí na to, aby sa zmena stala skutočnou.
Pripomínať víziu
Kniha Náš ľadovec sa rozpúšťa ma fascinuje každou kapitolou. Na príbehu tučniakov, ktorí čelia existenčnému nebezpečenstvu, ilustruje v bájke tie najdôležitejšie princípy leadershipu. A ilustruje ich lepšie, ako ktorákoľvek odborná literatúra.
Len čo sa skončilo zhromaždenie a výbor piatich tučniakov predstavil kolónii svoju víziu, čakala ich veľmi dôležitá úloha. ,,Musíme vtákom pripomenúť, čo počuli a pripomínať im to stále. Zhromaždenie to bolo ráno krátke. Niektorí z kolónie tu neboli. Zdelenie je radikálne. Potrebujeme ďaleko viac komunikácie – každý deň, všade.“
Nepripomína vám to niečo? Mne áno. Ak ste boli niekedy vo vedení tímu, určite ste sa stretli s problémom strácania motivácie v očiach a v srdciach členov tímu. A to, čo autori knihy v týchto riadkoch vysvetľujú, je dôležitosť neustáleho pripomínania vízie.
Preto sa výbor piatich tučniakov rozhodol zabezpečiť propagáciu prichádzajúcej zmeny. Do spolupráce zavolali ďalších 20 tučniakov, ktorí mali za úlohu vytvoriť slogany na plagáty, ktoré rozvešajú po ľadovci.
Chce to plán
O nejaký čas neskôr prizvali do práce aj ďalších 30 až 40 tučniakov. Tento počet tvoril približne 15% celkovej populácie kolónie. Percentuálne vyčíslené to v knihe nie je, no mňa osobne to zaujalo, preto to zdôrazňujem. Týchto tučniakov začlenili do malých pracovných skupín a dali im za úlohu vypracovať plán na výber prieskumníkov, zmapovať cesty pre hľadanie nových ľadovcov a vytvoriť logistiku presunu celej kolónie.
Katastrofický scenár
Ako však práce postupovali, objavili sa ďalšie komplikácie. Večný kritik NoNo chodil z jedného konca ľadovca na druhý a všade rozhlasoval katastrofické scenáre. Presviedčal tučniaky, aby neverili vízii Louisa a spamätali sa. Nebol sám.
Ku kritikom sa pridala aj učiteľka zo škôlky, ktorá začala deťom tučniakov rozprávať horory o budúcnosti celej kolónie a strašiť ich. Razom na pracovné skupiny chodilo čoraz menej tučniakov. Odmietali spolupracovať. Záchrana tučniakov na roztápajúcom sa ľadovci bola ohrozená.
Prekonať prekážky na ceste za zmenou
Core team, za ktorý pokladám päticu tučniakov vo výbore začal podnikať strategické kroky. (Áno ešte stále sme v tej istej knihe, v bájke o tučniakoch. Je až fascinujúce ako tento príbeh popisuje proces zmeny a kroky, ktoré vidíme predovšetkým vo firmách či organizáciách.)
Core team preto začal odstraňovať prekážky na ceste zmeny, venoval čas tučniakom, ktorí pociťovali pocity sklamania, rozrušenia alebo mali strach.
Po týchto krokoch účasť na pracovných stretnutiach opäť vzrastala. Dosiahla približne 20%, čo je aktívna pätina spomedzi všetkých tučniakov, ktorá aktívne pracovala na zmene. Úlohou Louisa, Freda, aj Alice bolo počas tohto obdobia povzbudzovať tučniakov a spôsobiť, aby sa každý z nich cítil „zplnomocněn“ (nenašiel som preklad tohto slova do slovenčiny).
Nevyhnutnosť krátkodobého úspechu
Louis pochopil, že v tejto fáze potrebujú tučniaci jednoznačný dôkaz, že ich úsilie mieri správnym smerom. Preto sa rozhodol požiadať Freda, aby vybral malú elitnú skupinu atletických a vysoko motivovaných prieskumníkov, ktorých poslal hľadať potencionálne nový domov (nový ľadovec).
Uvedomil si, že je dôležité dať všetkým tučniakom zažiť pocit krátkodobého úspechu, aby posilnil ich morálku, získal si ich ešte viac pre víziu a zvýšil ich nasadenie.
Uvedomil si zároveň aj to, že víťazstvo nemôže patriť len odhodlaným prieskumníkom, ktorí sa vrátia z ďalekej cesty, ale že súčasťou tohto víťazstva sa musí stať každý na ich rozpúšťajúcom sa ľadovci. Vďaka tomu, že spolu so svojim tímom povzbudzoval ľudí, docielil to, že sprvu kriticky nastavená učiteľka škôlky, teraz zmenila svoj postoj a svojim deťom začala rozprávať príbehy o hrdinoch, ktorí sa neboja pomôcť druhým i napriek obtiažnym a meniacim sa okolnostiam. To vyvrcholilo k tomu, že sa jedno z detí, malá Sally Ann zo škôlky rozhodla zorganizovať na ľadovci „Deň našich hrdinov.“
Hrdinovia
Skvele to zapadalo do konceptu procesu zmeny o ktorý sa Louis spolu s výborom tučniakov usiloval. Počas toho, ako boli prieskumníci na ďalekej plavbe, ostatní tučniaci sa zúčastnili na „Dni našich hrdinov“.
Vstupné pre každého tučniaka boli dve ryby, čím sa podarilo presvedčiť tučniaky, ktoré doteraz vždy zabezpečovali jedlo len pre svoje deti, aby doniesli ryby aj pre ostatných dospelých. V tom čase sa už prieskumníci vracali zo svojej dobrodružnej cesty. Niektorí z nich vyzerali ako by prešli bránou smrti, jeden z prieskumníkov bol dokonca zranený.
Prieskumníci však hneď začali rozprávať úžasné príbehy o mori, plávaní na dlhej vzdialenosti, o nových ľadovcoch a možnostiach, ktoré objavili. Ostatné tučniaky len potichu počúvali a túžili byť súčasťou týchto hrdinských príbehov. Na záver tohto stretnutia pripravili deti pre prieskumníkov medaile s nápisom HRDINA.
Prvé víťazstvo
Viete, čo to spôsobilo v kolónii? Ako autori knihy píšu: ,,Väčšina vtákov, ktorí sa na kočovný život dívali skepticky, začala byť menej skeptická. Vtáci, ktorí boli nadšení sa stali ešte nadšenejšími.“ Celá kolónia tak dokázala urobiť veľmi ťažký krok vpred. Tučniaci zažili svoje prvé krátkodobé víťazstvo, ktoré bolo pre nich skutočne veľkým víťazstvom. A pre päticu vo výbore kľúčovým míľnikom na ceste k úspešnej zmene.
Louis sa preto rozhodol pre druhú vlnu prieskumníkov, ktorí mali na základe kritérií vybrať ľadovec, na ktorý by sa kolónia tučniakov mohla presťahovať. Nezostávalo im veľa času, preto museli pracovať rýchlo.
Arktická zima sa blíži a nebezpečenstvo tiež
Na roztápajúcom sa ľadovci nastal kľúčový okamih. 12. máj, tesne pred začiatkom arktickej zimy, počas ktorej by sa ich ľadovec mohol rozdrviť na malé časti, sa tučniaci začali sťahovať do nového domova.
Jeden z pätice výboru mal na starosti povzbudzovať znepokojených tučniakov, pomáhať ušliapaným či upokojovať rozčúlených, ktorí z presunu neboli dvakrát nadšení.
Tak teda, dokázali to?
Veľké sťahovanie však dopadlo úspešne. Celá kolónia tučniakov sa dokázala včas premiestniť na nový ľadovec, vďaka čomu prežila arktickú zimu. Aj tí, ktorí najskôr víziu nového domova odsúdili a kritizovali, teraz zmenu privítali a tešili sa z nej. O rok neskôr našli prieskumníci ešte lepší ľadovec, väčší a ešte s bohatším loviskom rýb. Naštartovali tým nikdy nekončiacu zmenu, vďaka ktorej sa im podarilo prežiť aj v čoraz ťažších podmienkach.
Táto bájka nie je len zaujímavým čítaním o živote tučniakov, ale fascinujúcim príbehom zmeny, ktorá sa dá dosiahnuť vďaka ôsmym konkrétnym krokom. Mne osobne otvorila oči a ukázala doslova úžasné a za to veľmi praktické metódy, ktoré môžem každodenne využívať vo svojej práci.
Nech sa vám zmena zdala doteraz akokoľvek nereálna je skutočne možná. Ako hovorí Michael E. Gerber, autor knihy Podnikateľský mýtus, ľudia nemajú radi zmenu. Väčšina z náš žije v systéme, ktorý nám napriek svojim úskaliam vyhovuje a preto nechceme meniť svoje návyky, tradície, zaužívané spôsoby. Zmenu nechceme.
8 kroková metóda na dosiahnutie zmeny v každej spoločnosti:
Preto je kniha Náš ľadovec sa rozpúšťa veľmi priateľským sprievodcom v procese vedenia zmeny či už sa o ňu pokúšate vo svojej organizácii, firme, neformálnej skupine alebo v rodine. Nechajte sa touto knihou inšpirovať a vtiahnuť do príbehu, ktorý vám ukáže 8 konkrétnych krokov pri tvorbe zmeny. Akých? Poďme si ich pomenovať.
- Presvedčiť ľudí, že je naliehavé zaoberať sa daným problémom
- Poveriť starostlivo vybranú skupinu vedením zmeny
- Nájsť rozumnú víziu (a stratégiu) pre lepšiu budúcnosť (zmenu)
- Zdieľať túto víziu druhým tak, aby ju pochopili a prijali
- Odstrániť toľko prekážok činností, koľko je potrebné
- Rýchlo dosiahnuť krátkodobý úspech
- Nikdy nezastať, pokiaľ nie je zmena pevnou súčasťou života (organizácie, firmy,…)
- Vytvoriť kultúru, ktorej neustálou súčasťou bude zmena
Aby ste čo najlepšie pochopili tento proces zmeny, odporúčam vám prečítať si celú knihu Náš ľadovec sa rozpúšťa. Ponoríte sa tak do autentického príbehu a stanete sa jeho súčasťou. Začnete rozmýšľať nad tým, ako sa popasovať s problémom a nájsť to správne riešenie.
Môžete sa stať iniciátorom tejto zmeny
Tento blog som napísal ako inšpiráciu, ktorá vám môže pomôcť začať sa zaujímať o zmenu, jej proces a tvorbu. Reagoval som na slová, ktoré som počas čítania našiel v knihe: ,,Po prečítaní a premýšľaní diskutujte o príbehu s inými, ktorú túto knihu čítali. Diskusie môže byť neformálne, v tréningových programoch, ako súčasť pravidelných schôdzok v práci alebo s priateľmi či v rodine!“
Preto vás k tomu pozývam. Ak ste mali pocit, že vo svojej rodine, škole, vo svojom zamestnaní alebo organizácii nikdy nič nezmeníte, máte šancu presvedčiť sa o opaku. Môžete sa stať iniciátorom tejto zmeny. A inšpirovať k tomu aj ďalších. Stačí sa vrátiť na ľadovec, ktorý sa rozpúšťa…
Prečítajte si aj:
30 expertov, ktorí na Slovensku v Čechách zdieľajú svoje know how (klik!)
Ako získať dlhotrvajúcu radosť? Nedá sa kúpiť, dá sa vytvoriť (klik!)
