DRUHÝ DIEL. Rozhodol som sa absolvovať tak trochu netradičnú dovolenku. Medzi bezdomovcami, vrahmi a alkoholikmi. Naskytla sa mi prvá príležitosť spoznať ich z bezprostrednej blízkosti. 

O tom ako a prečo som sa dostal do Žakoviec píšem v prvom blogu (klik). Kde nájdete zápisky z prvých dvoch dní, počas ktorých som sa dopočul o svätcovi či kriminálke. Po prebdenej noci ma čakal prvý pracovný deň s farárom a jeho zverencami.

Podobá sa na chlapcov z ulice

Prišiel nám rozdať úlohy. Ešte pred tým si však pohľadom premeria všetky tváre. ,,Vy ste tu noví však?“ pozrie sa na mňa a potom na Fera. ,,Alkohol?“ z prvej šupy trafí Ferovú diagnózu. Ten len prikývne a pohľadom čumí do zeme. ,,Maroš a ty si?“ podá mi farár ruku. Jeho stisk sa nedá opísať, cítim, že predo mnou stojí charakter i keď výzorom sa skôr podobá na chlapcov z ulice.

Pracuje 16 hodín denne

Na nohách má ošúchané bagandže, farbou pomaľované a v celku značne rozpárané monterky. Marián Kuffa neprišiel chlapcom len rozdať prácu, stavia s nimi domy, chodí s nimi do lesa. Počas svojho pobytu v Žakovciach zistím, že maká 16 hodín denne. Sám by vám to však nepotvrdil, hovorí z neho skromnosť, nie pýcha. Chodí spať okolo polnoci, keď ešte posledné listy svojim zverencom do väzenia. Nezabudne na nich, ani keď sedia v chládku…

,,Si študent alebo pracuješ?“ spýta sa ma. Kývnem na to druhé. ,,Takže tvrdo pracuješ?“ zaujíma sa. Tvrdo? Popravde keď sa tak naňho teraz pozerám a za ním vidím domy, ktoré vlastnými rukami postaval, neviem či tvrdo pracujem. Škola života sa zjavne práve začína.


DSC05160Hľadám spôsob ako svoj pobyt v Žakovciach predčasne ukončiť

Ešte pred tým, než nasadnem do mikrobusu po mne niečo zakričí bradatý ujo v baranici. Robí si srandu. Aby mi vrah dali tehly, nech ma pri práci na kopci neodfúkne. Všetci sa smejú okrem mňa. Už mi začína akosi prihárať… Mám na sebe monterky, rukavice a roztrhnutú bundu. Už sa podobám na ostatných.

Ideme na Vrby. Chlapi zamieria do strmého kopca. Dajú si cigaretu, dve, tri, možno aj štyri a začíname makať. Jeden píli drevo, my ho sťahujeme na kopu. To by som mohol zvládnuť. Otočím sa po prvú várku, po druhú a upokojím sa, že to dám. To si však už nemyslím po prvej polhodine, keď môj pôvod kancelárskej krysy prezrádza fučanie, pot a podlamovanie kolien. Nepreháňam.DSC05167

Dnes sa robí do štvrtej, čaká ma ešte 6 hodín. Silno uvažujem o tom ako sa z tadeto nenápadne vytratiť a dopriať si kávu napríklad v Mc Donald´s. Ozve sa však svedomie. ,,Jaro prišiel si sa sem učiť pokore, láske a trpezlivosti. Chceš to vzdať?“

8 rokov v base, vypil všetko čo mal po ruke

Prvá pauza. Pán Boh zaplať! Už som sa videl na centrálnom príjme. Chlapi sedia a debatujú. Ja počúvam. Hovoria o svojej minulosti. Hodnejší pán spomína, že 8 rokov sedel v base. Za čo sa ho radšej nepýtam.

Druhý sa pochváli, že keď bol „vo švungu“ na posedenie stiahol aj pollitrovku. Vraj nie je žiadnym tajomstvom, že keď nie je čo piť, tak je na rade alpa alebo benzín. Prosím? Benzín??? Dopadlo by to však oveľa horšie, keby sa ich neujal otec Marián. Zhodnú sa jednohlasne. To čo vraj pre nich farár spravil, pre nich neurobili ani kamaráti či vlastná rodina. ,,Chlapi… Maroš je môj druhý otec. Nemôžem naňho dopustiť,“ povie bývalý väzeň. Síce silný muž, no na malý okamih sa mu zahmlia oči a prebudia v jeho tvári emócie. Fúúú, veľmi silný zážitok.

Aké máš ambície?

Počas obeda som svedkom vášnivej debaty. Jednému z klientov (asi od hladu) zbehne na um zaujímavá téma. Plány a ciele do budúcna. Ouč. Druhá facka. Od ľudí z ulice by som podobnú tému nečakal. ,,Aké máš ambície Igor?“ Diskusia sa začína zľahka: ,,Ja by som chcel v živote posunúť Gerlach aspoň o 10 metrov doprava.“ Nasleduje tak päť minútový smiech.

Potom však zaznejú aj vážnejšie odpovede. ,,Nikdy sa nevrátiť k alkoholu. Dokončiť školu. Vidieť ešte raz svoju dcéru…“

Paradoxy

Nejdem vám písať o tom ako si ťahal drevo ďalšie 4 hodiny. Čo si budeme klamať – dopadlo to veľmi zle. Aspoň, že sme mali obed na kopci. Aj ten ma však prekvapil. Lyžicu by ste tu nepotrebovali. Polievka sa pije. Dôvod jednoduchý: poveternostné podmienky by vám ju vyfúkli z úst. Ako druhé máme segedínsky guláš. Knedľu stačí chytiť do ruky ako chlieb.

Prečo to tak chlapi robia? Verte mi, že po pracovnom dni ste taký hladní, že niečo si v tanieri krájať by bola jednoducho prokrastinácia. Hneď čo som sa vrátil na izbu som padol do postele. Vyplo ma 3 hodiny.

Prichádza pán v červenom svetríku…

Netuším či je to fatamorgána alebo vidím dobre. Na našu izbu sa práve prišiel ubytovať silnejší pán, slušne upravený a ešte lepšie oblečený. Klient to asi nebude. Čo by tu však robil podnikateľ?

Za chvíľu sa zoznámime, zisťujem, že sa volá Laco a je veterinár. Má vlastnú kliniku. Čo by však v takejto diere robil podnikateľ? Chodí sem očkovať zvieratá. Psov, mačky, kone… Len tak. Pretože v tom vidí zmysel. Wow.

Majiteľ golfového ihriska? Robíte si srandu…

O pár minút neskôr zisťujem, že miluje golf. Takmer okamžite sa to strhne na golfovú prezentáciu. Laco našiel v golfe vášeň a tvrdí, že to nie je snobský šport. Vraj sme si ho takým urobili my sami. Po tie najkrajšie zážitky si chodí do Škótska. Až ho miestni golfisti inšpirovali natoľko, že si na Slovensku postavil vlastné golfové ihrisko. ,,Jaro, kedykoľvek dobehni. Naučím ťa hrať…“

Zostávam – ako by som to povedal – diskvalifikovaný. Ráno som si myslel, že som v plynovej komore, potom som sa stretol s otcom Kuffom, strávil deň na kopci, počul historky z väznice a nakoniec som sa v Žakovciach zoznámil s majiteľom golfového ihriska a kliniky.

Poviem vám jednu vec, toto miesto je skutočne výnimočné!

Vytiahnite nože! 

Začína sa deň štvrtý. Už viem kedy sa rozdeľujú úlohy aj to, čo budem robiť. Netuším však, čo prinesie ďalší deň s chlapcami, ako ich tu každý volá.

Pokračovanie zajtra :)

Prečítajte si aj: Týždeň s bezdomovcami, alkoholikmi a Mariánom Kuffom – prvý diel (klik)

Eva Ježovičová: Mnísi majú zmysel pre humor – rozhovor (klik)

Rozhovor s Magdou Vášáryovou: Život diplomata nie je ako vystrihnutý z dobrodružného románu (klik)

Pin It on Pinterest