Bezpochyby som presvedčený o tom, že ak by som oslovil 10-tich náhodných študentov strednej či vysokej školy a opýtal by som sa ich či si myslia, že práve vďaka škole na ktorej sú, budú raz môcť zmeniť svet, tak potichu sklonia hlavy dole.
Blížime sa ku dnu, veľmi vysokou rýchlosťou
O reformách sa veľa hovorí, ale málo robí
Na Slovensku sa už niekoľko rokov hovorí o potrebe reformovať školstvo, spraviť zásadné zmeny či investovať čas a peniaze do mladých ľudí, z ktorých raz vyrastie generácia, ktorá bude viesť, spravovať našu krajinu a rozhodovať o jej budúcnosti.
Ale len málo sa preto robí. Len málo terajších študentov má v skutočnosti odvahu, podporu a potrebné zdroje na to, aby sa pustili do projektu, ktorý raz zmení budúcnosť našej krajiny. Alebo sa mýlim?
Odborníci už niekoľko rokov považujú školstvo a zdravotníctvo za dve najväčšie výzvy pred ktorými stojí naša krajina. Prečo je tomu tak? Pretože na vzdelávanie sme zabudli. Nechali sme si z neho len starý a skostatelý systém, ktorý nedokáže reflektovať aktuálne globálne, ale ani lokálne potreby a trendy.
Robím profesiu, ktorá počas môjho štúdia neexistovala
Tak napríklad, v roku keď som nastupoval do prvého ročníka strednej školy, pracovná pozícia, ktorú aktuálne zastávam, ešte ani neexistovala. Dnes pracujem ako lektor neformálneho vzdelávania a marketingový stratég.
Ktorá stredná škola by ma však na to v roku 2012 pripravila? Teraz nemyslím, ktorá škola by mi poskytla odbor so zameraním na marketingovú komunikáciu či pedagogiku/andragogiku, pretože tie existujú. Hovorím o prostredí, podhubí, ekosystéme a všetkom, čo mi počas štúdia chýbalo.
Problémov v slovenskom školstve je viac
Je finančne poddimenzované, to je jasné ako facka. Učiteľom chýba ocenenie, pretože ich povolanie je dnes skôr na smiech, než na potlesk.
Budovy v ktorých sa učíme, pripomínajú socialistické monumenty, do ktorých má strach a nechuť vstúpiť každý, kto má čo i len trochu zdravého rozumu. Chýbajú školské pomôcky, moderne vybavené učebne a to stále hovoríme len o priestorovom, technickom a materiálom zabezpečení.
Aká je vízia školstva a vzdelávania? Žiadna
Skutočná tragédia v slovenskom školstve sa však nachádza v jeho obsahu, systéme, princípoch, hodnotách a ľuďoch. Školy (až na pár výnimiek) úplne prestali hľadať víziu pre moderné a zmysluplné vzdelávanie.
Otvorte si nejakú webovú stránku školy. Napríklad tú, na ktorú ste chodili vy. Hodnoty, poslanie či víziu školy budete hľadať len ťažko. Pokiaľ však škola, jej vedenie a pedagogický zbor nemá žiadnu víziu, ani k ničomu nesmeruje, ako dokáže nasmerovať mladého človeka, ponúknuť mu víziu pre jeho život a zmysluplný rozvoj? Proste to nedokáže.
Dokým učitelia budú chodiť na svoje vzdelávania len kvôli kreditom, študenti si budú robiť maturity a tituly len kvôli papieru.
45 minút vzájomného trápenia
Pozrime sa teraz o čosi detailnejšie na spôsob výučby. Učiteľ stojí 45 minút pred tabuľou a žiaci 45 minút píšu od slova do slova to, čo on diktuje. Veď to je šialené! Škola nie je pracovný tábor a ani copycentrum.
Potom občas od slova do slova skúša poučky, či dáva testy, kde nie je dôležitý postup, názor či postoj, ale od slova do slova explicitne vyjadrený výsledok. Trápi sa žiak, trápi sa učiteľ.
A čo sociálna oblasť? Žiak (na SŠ) má 4 roky tú istú lavicu (pokiaľ ho učiteľ nepresadí, lebo vyrušuje) a sedí celý ten čas vedľa toho istého spolužiaka.
Namiesto toho, aby sa vzájomne učili spoznávať, podporovať a rozvíjať, trávia čas tým, ako vymyslieť čo najlepší ťahák, ako prejsť učiteľovi cez rozum či dostať sa čo najrýchlejšie domov zo školy. Česť výnimkám.
Teória bez praxe, mladý človek bez talentov
A čo ak nejakého študenta aj zaujme napríklad podnikanie alebo pokojne geografia? Škola mu ani náhodou neponúka priestor rozvíjať svoje talenty, svoje nadanie a pracovať na svojej vízii.
Skúste mi povedať, či poznáte aspoň 10 mladých ľudí, ktorí by počas strednej školy podnikali, alebo so svojim učiteľom cestovali po svete (alebo aspoň Slovensku), len preto, aby spoznali skutočné tajomstvá geografie. Ja viem, poviete mi, že to sa nedá, nemôžme, nemáme…
Nesúhlasím. Dá sa, môžme, máme. Vytvorme v každom okrese klaster firiem, ktoré budú investovať do podnikateľských nápadov študentov. Zapojme každú školu do programu Erasmus+ a umožnime učiteľom aj žiakom cestovať po svete (a ešte aj zadarmo!).
Otázka, na ktorú sa pýtame všetkých okrem tých, ktorých sa týka
Tak často sa v médiách, na odborných konferenciách či na verejných fórach pýtame, ako by malo vyzerať vzdelávanie, no akosi zabúdame položiť túto otázku mladým ľuďom.
Viem, pravdepodobne budete tvrdiť, že ešte nie sú dostatočne zodpovední, rozhľadení ani uvedomelí na to, aby o niečom takomto vôbec rozmýšľali, nie to o tom ešte aj rozhodovali.
V 15-tich rokoch však môžu rozhodnúť o tom či budú mať sex so svojim partnerom, čo znamená urobiť rozhodnutie či budem mať dieťa, čo je celoživotný záväzok. Od 16-tich rokoch môžu mladí ľudia pracovať (brigádovať).
V 17-tich môžu jazdiť s doprovodom dospelého, čo v praxi znamená, že na seba preberajú zodpovednosť za členov posádky auta. V 18-tich si môžu založiť firmu a predávať jej akcie. Niektorí z nich dokonca pred pár rokmi pripomienkovali Stratégiu pre mládež SR na roky 2014 až 2020.
Ale o tom ako by malo vyzerať podľa nich vzdelávanie však rozhodovať nemôžu. Dokonca ani spolurozhodovať o tom, čo sa deje na ich škole. Tak by sa mohli aspoň trošku podielať na tvorbe toho celého. Čo poviete?
Ja si myslím, že by to za pomoci dospelých zvládli. Aspoň za pokus to stojí. Latka nastavená vysoko nie je. Ak sa to za 27 rokov nepodarilo politikom či ministrom školstva, horšie to už byť predsa nemôže…
Ako by školstvo a vzdelávanie mohlo vyzerať?
Radosť a princíp dobrovoľnosti
Predstavte si školu do ktorej by sa mladí ľudia tešili. Nie nemyslím tým, že by sa pretvarovali, že sa tešia. Myslím, že by sa úprimne do školy tešili a mali z nej radosť.
Že to nie je možné? Väčšina detí sa tešila do prvého ročníka na základnej škole, prečo sa neteší do prvého ročníka na strednej? Veď túžba po poznaní je jednou z najsilnejších túžob mladého človeka. Dôležité je len nezabiť ju príliš skoro.
Preto si školu budúcnosti (strednú školu) predstavujem ako miesto, kde sa budú môcť mladí ľudia slobodne rozhodnúť či sa do nej budú chodiť alebo nie. Školu v ktorej si sami vyberú predmety, ktoré chcú študovať a rýchlosť, akou sa chcú vzdelávať.
Zo socializmu do reality
Rovnako tak som presvedčený o tom, že by sme mali odhodiť stereotyp školy ako hranatej budovy, ktorá pripomína časy socializmu. Malo by to byť miesto, ktoré láka svojou rozmanitosťou, svojou eleganciou, estetikou a moderným dizajnom.
Podnetné prostredie
Že to nie je reálne? V našom rozvojovom programe Show your talent sa rozhodlo 6 tímov z 12 vytvoriť projekt na rekonštrukciu svojich učební, športovísk či nádvorí. A zvládli to bez výrazne veľkej pomoci učiteľov. Je pre nich absolútne kľúčové, aby 6 hodín denne, pokiaľ už musia, trávili v podnetnom prostredí.
Pokúsme sa spraviť taký psychologický test. Predstavte si, že ste stredoškolák a v tejto chvíli by z vaše triedy zmizli tie staré, špinavé a ošúchané lavice.
Mohli by ste si vybrať, kde budete sedieť. Sedací vak, kancelárske kreslo alebo hojdačka? Po ktorom z týchto miest by ste siahli? Teraz si odmyslime, čo je pre chrbát študenta ergonomicky najlepšie riešenie, uvažujme z hľadiska tvorivosti. A poďme ešte ďalej.
Sloboda
Školu si predstavujem ako miesto, kde nebudú prísne uzavreté triedy do ktorých nemôžete vstúpiť 5 minút po začatí hodiny a odísť o 10 minút skôr. Veď predsa v živote sa učíme nielen v škole, ale aj na ihrisku, v laboratóriu, v redakcii, za počítačom, v škole v prírode, či v seminárnej miestnosti.
Sloboda o ktorej hovorím nie je opak zodpovednosti. Práve naopak, predpokladá zodpovednosť. Ak si bude študent vážiť hodnotu vzdelávania, bude na vyučovaní oveľa častejšie, než tomu je teraz, keď do školy chodiť musí, no vždy si nájde spôsob ako ísť „poza“. Netvárme sa, že nie.
Vízia, misia, hodnoty
Školy si predstavujem ako živé komunity ľudí, ktorí zdieľajú medzi sebou vedomosti, zručnosti a postoje. Ako miesto, kde prebieha hodnotové vzdelávanie. Kde sa stretávajú učitelia, ktorí rešpektujú hodnoty, kde pedagógovia poznajú svoju misiu a kde rodičia, žiaci či študenti vedia, čo je víziou školy.
A áno, pokojne môže byť vízia každej školy iná, veď o to práve ide. Len si predstavte tú rozmanitosť. Že ako rodič navštívite web školy a je vám jasné, aké hodnoty sa v škole žijú a k čomu sú študenti celý rok vedení.
Mentoring, koučing, sprevádzanie
Žiaci už dávno nevnímajú profesiu učiteľa ako toho, kto je majiteľ pravdy. Ani od neho neočakávajú, že by im mal dať všetkú múdrosť sveta. Práve naopak, túžia po tom, aby sa z ich učiteľov stali ich sprievodcovia na ceste poznávania. S ktorými sa budú môcť poradiť, s ktorými budú môcť diskutovať, ktorých sa budú môcť pýtať.
Ja viem, na to všetko aktuálne učitelia kapacitu nemajú. To by však nemala byť nevyriešiteľná prekážka na ceste za víziou moderného školstva o ktorom hovorím. Pozvime do škôl ich úspešných absolventov, odborníkov, expertov.
Nedá sa? Ale dá. V našom programe Show your talent má aktuálne 64 študentov na 4 školách svojho osobného mentora s ktorým sa môžu radiť, ktorý je pre nich oporou a inšpiráciou.
Otvorme školy
Komu? Neziskovým organizáciám, občianskym združeniam, samospráve či firmám. Neviete vlastne, prečo naši študenti doteraz žijú v izolácii s reálnym svetom? Prečo prvýkrát navštívia úrady až vtedy, keď sa potrebujú zaevidovať ako absolventi?
Učia sa o podnikaní, no nikdy si ho nevyskúšali, čítajú o občianskej výchove, no nikdy nestretli lokálneho poslanca, ani nenavštívili mestské zastupiteľstvo. (Vďaka za organizácie ako sú JA Slovensko, Rozbehni sa či školy, ktoré toto všetko už robia).
Umožnime študentom praxovať počas štúdia v neziskovkách, dajme podnikateľom a odborníkom z praxe príležitosť vyučovať na hodinách.
Dotknúť sa svojho povolania
Dajme žiakom 8. a 9. ročníkov šancu stráviť týždeň – dva na strednej škole, nad ktorou uvažujú. Umožnime im, aby počas celých štyroch rokov na strednej spoznali aspoň jedného človeka z praxe, ktorý pracuje v oblasti, ktorú študujú. Nech reálne stretnú na svojej škole účtovníka, programátora, stolára, herca, výtvarníka.
Snívam o škole…
Snívam o škole, ktorá nebude odtrhnutá od reality. Snívam o školstve, ktoré nebude študentov učiť ako podvádzať a zjednodušiť si svoju cestu za úspechom.
Snívam o vzdelávaní, ktoré bude rozvíjať prirodzené talenty mladých ľudí, o učiteľoch, ktorí budú so študentmi zdieľať radosť z poznania, o školách, ktoré budú rozvíjať charakter a cnosti mladých ľudí, o študentoch, ktorí nebudú egoistickí, ale budú chcieť pomáhať svojmu okoliu.
No a teraz si predstavte, že by každý rok pribudla na Slovensku čo i len jedna takáto škola, ktorá by „vyprodukovala“ aspoň 100 absolventov. 100 absolventov, ktorí budú o pár rokov kreovať budúcnosť našej krajiny. Ja v tom vidím nádej a vy?
Prečítajte si aj:
Všetky moje školenia sú od teraz k dispozícii aj online (aktuálny prehľad)
Historická príležitosť zmeniť slovenské školstvo: Potrebujeme 7 zásadných zmien
10 dobrých správ pre školstvo a vzdelávanie z programového vyhlásenia vlády
