1.september bol pre mňa deň, keď sa mi mocne dvíhal žalúdok a ja som hľadal všetky spôsoby, ako sa vyhnúť nástupu do nového ročníka. Pocit, ktorý mám pri písaní tohto blogu je identický s tým, aký som mal vždy na začiatku školského roka. Len s jedným rozdielom. Pochopil som, že tieto stresy boli absolútne zbytočné a viac ako mi pomáhali prekonať štúdium, ma len zväzovali. (viac…)
Keď si spojíte mladých ľudí so zábavou a vynecháte slovo alkohol, je to akési čudné a nezvyčajné. Aspoň teda v dnešnej dobe, kde opiť sa ako delo a sfajčiť sa do nepríčetnosti je pre mnohých životný štýl… A poviem vám, že nie vždy to tak musí byť. Študenti sa dokážu dobre zabaviť aj bez chlastu a ja som sa o tom opäť raz presvedčil… (viac…)
Milá IUVENTA, sú to už tri roky, čo som ta spoznal. Mal som vtedy 14-násť rokov, v škole som sa prevažne nudil alebo robil neplechu, doma som sedel pred televízorom aj niekoľko hodín a jediné čo ma trápilo, bol Counter Strike. Aj keď priznávam, že bicyklovanie ma bavilo, bola to asi jediná vec z ktorej som mal dobrý pocit a z ktorej som sa okrem rodiny a priateľov tešil.
Vo februári 2010 však prišla zaujímavá, dosiaľ pre mňa nepoznaná ponuka, nazrieť na školenie ,,Projektový manažment v kocke“ pod vedením Jarky Likovej. Musím povedať, že zo slova školenie som mal husiu kožu. Predstavil som si 55 ročných znechutených manažérov ako sa krútia na stoličke a popíjajú studenú kávu s kockou cukru. Moje predstavy však boli na míle vzdialené realite. Na nudu nebol čas. Jarka nás zachvátila aktivitami, kde po 8 hodinách som ani len nemal pocit, že som na tom hrôzostrašne znejúcom školení. Od vtedy som si IUVENTU – Národný inštitút mládeže obľúbil ! :)
Preto mi milá IUVENTA dovoľ, aby som sa ti poďakoval za uplynulé 3 roky strávené na nezbudnuteľných školeniach, s úžasnými ľuďmi vo víre nápadov a kreativity. Aby som neďakoval len tak pre nič za nič, pozývam vás všetkých na prehliadku toho NAJ, v čom mala IUVENTA prsty!
Národný projekt KomPrax – Kompetencie pre prax
Na jeseň v roku 2011 som sa nečakane skamarátil s Darinkou Diošiovou. Po pol hodine chatovania na facebooku bolo hneď jasné, že sa vidíme na námestí na káve. Keď som ju zbadal ako ku mne prichádzala, zľakol som sa, že sa mi bude snažiť do hlavy natĺcť samé kaleráby. Opäť ma blbé predsudky oklamali. Dozvedel som sa, že nie som jediný „blázon“ čo sa vyberie na 3 fázové víkendové školenie… Keď som sa dopočul, že si môžem vybrať ešte aj mesto a hotel v ktorom chcem bývať, bolo hneď jasné, že pokiaľ je Rimavská Sobota najďalej od Bystrice, idem tam! A urobil som dobre :) Stretol som tam super ľudí, ktorí sú v mnohom ďalej než ja a vďaka ktorým som získal motiváciu a ďalšiu inšpiráciu. Darinka Diošiová, Jarka Lipková, Silvia Cochová a Gabika Selecká – ĎAKUJEM!
Grundvig – neformálne vzdelávanie v práci s mládežou
Apríl 2012 – Bratislava. Viac ako 60 účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Belgicka či Španielska … Prečo takáto veľká návšteva? Nešlo o obyčajné stretnutie na káve, ale o seminár zameraný na vytvorenie spoločnej platformy princípov a hodnôt pre prípravu dobrovoľných pracovníkov s mládežou v oblasti neformálneho vzdelávania. Aj keď na prvý pohľad opäť odstrašujúci názov, v skutočnosti nezabudnuteľný víkend strávený v Bratislave. Networking ako sa patrí, nočné prechádzky námestím a medzinárodná výmena skúseností. Darinka, Jarka, Viliam Michalovič, Tibor Škrabský – ĎAKUJEM!
Special day – panelová diskusia Revúca
Tento blog patrí tej najúžasnejšej organizácii, akú som kedy spoznal. IUVENTA mi ukázala nielen cestu ako nájsť skutočných priateľov, ale aj dôvod, prečo si rozvíjať svoje zručnosti, kompetencie, zbierať skúsenosti, hľadať kontakty a robiť niečo pre druhých. Dnes sa nám – Rade študentov mesta BB podarilo podať projekt na Mládež v akcii a práve vďaka tejto chvíli som si spomenul na všetkých ľudí, ktorí sú v IUVENTE a už niekoľko rokov vzdelávajú mladých ľudí po celom Slovensku. Patrí vám obrovská VĎAKA…
Vonku vládne hustá mliečna hmla, popri cestách vidieť v tme len rozsvietené benzínové pumpy a ja sa vydávam na cestu naprieč Slovenskom a Českom. Čakajú ma štyri dni spoznávania, objavovania, učenia a zabávania sa. Vyrážam na 2. fázu medzinárodného školenia Democrazy!
Keď sa mením na snehuliaka
V Žiari nad Hronom sa ku mne pridáva Miška z MMP Kremnica, s ktorou som sa už dlhú dobu nevidel. Našou najbližšou zastávkou je Bratislava. Medzičasom sa nám však vyskytol menší problém – v Bratislave sneží, čo už ako býva zvykom robí v meste poriadne problémy. S 15 minútovým meškaním som konečne vystúpil z autobusu a rozhodol sa, že do Eurovei sa dostanem po vlastných. To však ani z ďaleka nebol dobrý nápad, keďže už po malej chvíli som sa menil na snehuliaka.
Cafémeeting s Tomášom Abaffim padol úplne vhod. Pravdepodobne najčastejším skloňovaným slovom boli médiá, podnikanie či stagnujúce školstvo. Po menšej prestávke v nákupnom centre sa opäť brodím snehom a na poslednú chvíľu dobieham na autobus do Brna, kde ma už čaká Miška. Cesta bola veľmi príjemná, rýchla wifi, pohodlné sedačky a denná tlač.
Napriek tomu, že som v Brne strávil len niekoľko minút, mesto ma nijako výnimočne neoslovilo, teda okrem drzých holubov, ktoré vám pokojne lietajú okolo hlavy.
Kazašská tetuša so siedmimi taškami
Náš ďalší prestup do Olomouca sprevádzali spiaci cestujúci. Keď sme však vystupovali z autobusu neverili sme vlastným očiam. Jedna staršia tetuška, si na cestu naprieč Českom so sebou zobrala 7 tašiek… človek mal pocit, že sa sťahuje :))
Keď sme sa dostali do Šternberku a ubytovali sa v Hoteli M, vítali sme sa s Democrazyákmi. Školenie sa mohlo začať. Úvodný štvrtkový večer dostal prívlastok československý. Odzneli najznámejšie hudobné hity a nechýbal ani česko-slovenský kvíz.
Piatok doobeda sa diskutovalo o participácii . O tom, ako fungujú ŽŠR, ako sa mladí ľudia zaujímajú o dianie v meste a aké problémy majú pri presadzovaní svojich názorov a požiadaviek. Pravdepodobne najdiskutovanejšou témou sa stala pasivita mladých ľudí a ich demotivácia. Poobedie sme sa už venovali mestským mládežníckym parlamentom, mládežníci prezentovali svoju činnosť v týchto iniciatívach, predstavili taktiež najväčšie pozitíva a negatíva s ktorými sa stretli.
O niečo neskôr sme sa už vydali na polnočnú prechádzku mestom, ktorá skončila nekonečným fotením.
S deficitom spánku a litrami kávy sme sa naštartovali pre projektový manažment, ktorý bol témou dnešného dňa. Formou aktivít, brainstormingu a prednášky sme spoločne objavovali zákutia efektívneho projektového manažmentu. Celý proces od myšlienky, cez analýzu potrieb, až po realizáciu a hodnotenie. Mám taký pocit, že tento blok bol pre mňa najväčším prínosom školenia. Veľmi som sa potešil aj analýze videí, ktoré sme natáčali na predchádzajúcej fáze školenia. Postaviť sa pred kameru, zaujať účastníkov, správne využiť reč tela a nezabudnúť na obsah prezentácie je skutočne náročné. Vďaka spätnej väzbe však už vieme čo zlepšiť a na čom ešte poriadne popracovať.
Tentokrát sme sa večer odreagovali pri biliarde, keď nám po troch hodinách o pol tretej nad ránom trhalo kútiky od dobrej nefalšovanej zábavy. Samozrejme pri kofole a dobrej káve. :))
Skladáme projektíky
Nedeľa ráno bola skutočne veľmi ťažká. Aktivít ubúdalo a na druhej strane nastupovala vážnosť a písanie projektov na Mládež v akcii. Správne si určiť ciele podľa metódy SMART-er, vypracovať k ním aktivity, časovo a finančne naplánovať. Tu sme využili všetko čo sme sa na školení DEMOCRAZY naučili. Ešte vedieť správne vyplniť formulár a projekt by už pripravený aj mohol byť.
4 dni, 2 školitelia, 14 mladých lídrov, 2 zástupcovia národných agentúr a nespočetne veľké množstvo nových skúseností, zážitkov aj vedomostí. Ďakujem za toto jedinečné neformálne vzdelávanie zamerané na žiacké školské rady a mestské mládežnícke parlamenty i za nezabudnuteľné chvíle a parádny česko-slovenský trip.
Na tento špeciálny deň som sa tešil už niekoľko dní. Vedel som, že čaro netradičného vzdelávania v podaní Dávida Králika si nielen prečítam na blogu, ale aj skutočne vyskúšam.
Vstávať síce o piatej ráno pre mňa nebola najlepšia alternatíva, ale do Revúcej predsa cesta netrvá obyčajných 5 minút. A tak po dvojhodinovej ceste pristávame na 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. V triede nás čaká viac ako 60 akčných študentov, ktorí zatiaľ ani len netušia čo si na nich „Králik prichystal.“ Po príchode do triedy si nás obzerajú a očami zisťujú, či ide byť nuda alebo zábava. Tu sa už Dávid Králik cíti ako ryba vo vode a preto spúšťa:
,,Dnes sa budeme vzdelávať inak ako ste boli zvyknutí. Naučíte sa niečo, čo v živote skutočne využijete. Dnes ste tu v škole úplne dobrovoľne a ak sa budete chcieť do našich aktivít a parádneho programu zapojiť, bude to super. Ak nebudete chcieť, jednoducho sa nezapojíte. Rozhodnite sa tak, ako chcete vy…“ spustil Dávid Králik a 60 študentov ostalo v úžase.
Byť, alebo nebyť v škole dobrovoľne? Ako by ste reagovali vy? Nešli by ste radšej domov?…
Po niekoľkých sekundách Dávid pokračoval ďalej:
,,Minulý týždeň som bol na panelovej diskusii v Žiline a skúšali sme tam jednu mega vec – planking. Viete o čo ide? Jednoducho asi osemdesiatka študákov v Žiline si bezdôvodne ľahla na stoličky či stoly. Keď som sa ich pýtal, prečo tak urobili, odpovedali, že som im to povedal.
Teraz sa vás však pýtam: Koľko vecí robíte len preto, lebo vám to niekto povedal, či prikázal?“
Študenti v Revúcej ostali opäť prekvapení touto nevšednou otázkou. Začali sa nad ňou zamýšľať a z ich pohľadov sa dalo vyčítať, koľko vecí robia bežne len preto, lebo im to niekto povedal. Na tomto príklade už všetci pochopili, že sa rozhodujú sami za seba. Ďalšia aktivita, ktorú mal David pripravenú, bola owling – dať sa do pozície sovy hocikde v triede. Tak to teda bolo zábavy, študenti liezli po skriňách, po laviciach, či parapetných doskách.
,,Viete, bol som aktívny už ako mladý chalan. Začínal som robiť nové veci, vytváral som podujatia, či projekty. Prešiel som mnohými profesiami, bol som smetiar, som rozhodca, bol som učiteľ, ktorý zarábal 3x viac ako väčšina učiteľov dnes, som školiteľ a chystám sa vydať knihu. Jednoducho všetky tieto veci robím preto, lebo sa mi chce, lebo to je zábava a preto, lebo mi to prináša zážitky a nové skúsenosti. Nerobím nič čo by som musel, či nechcel. Vždy som sa rozhodol sám a dobrovoľne,“ predstavuje David Králik.
Po tom ako sa študenti dozvedeli nejaké tie informácie o KomPraxe, či neformálnom vzdelávaní, rozdelili sa do skupín a nasledovala ďalšia tvorivá časť – workshopy. Veľkou výzvou pre všetkých účastníkov bola nasledujúca úloha: Máte 2 minúty na to, aby ste si vybrali materiál a pomocou neho sa spojili v triede s prednou a zadnou stenou a stropom,“ Ledva skončila veta a mládež a už rozbehla zdolať túto výzvu – PODARILO SA!
Teraz sa študenti ocitli pred ďalšou výzvou: Spravte túto úlohu s čo najväčšou kreativitou, tak aby táto mini stavba z materiálu, ktorá spojí vytýčené body v triede, zaujme viac ako akákoľvek iná stava. Nápady sa v tej chvíli hrnuli a výsledok stál skutočne za to.
Keď som sa nazrel na iný workshop, zbadal som akčných študentov ako lietajú po triede, kričia po sebe a niečo vymýšlajú. Až po pár minútach som pochopil, že ide o to, aby si žiaci v časovej tiesni vytvorili tú najlepšiu firmu na svete, ešte lepší produkt, úplne najlepšiu reklamnú kampaň, no a aby toho nebolo málo, svoj produkt aj odprezentovať. Bolo úžasné sledovať nasadenie všetkých účastníkov workshopu!
Po štyroch hodinách hier, aktivít a prezentovania nasledovala veľmi podnetná diskusia na tému: ,,Čo nám škola dáva a čo nie“
,,Vzdelávať sa na strednej či vysokej škole znamená načerpávať informácie, poznatky a memorovať teóriu. Škola nám však nikdy nedá zručnosti, ktoré do života potrebujeme. Nenaučí nás tímovej spolupráci, komunikačným zručnostiam, organizačným zručnostiam či riešeniu problémov. Mimochodom viete aký je rozdiel medzi škôlkárom a stredoškolákom? V škôlke vie kresliť každý, to je jedno či dobre, veľmi pekne, alebo výborne – jednoducho vie. Na strednej to už však nevie nikto. Prečo? Pretože škola zabíja tvorivosť a kreativitu. Veď prečo by malo dieťa kresliť, keď mu pani učiteľka v tretej triede povedala, že slnko nemôže byť zelené, ale žlté a že od fantázie treba dávať ruky preč?“ hovorí jeden z facilitátorov diskusie.
