1.september bol pre mňa deň, keď sa mi mocne dvíhal žalúdok a ja som hľadal všetky spôsoby, ako sa vyhnúť nástupu do nového ročníka. Pocit, ktorý mám pri písaní tohto blogu je identický s tým, aký som mal vždy na začiatku školského roka. Len s jedným rozdielom. Pochopil som, že tieto stresy boli absolútne zbytočné a viac ako mi pomáhali prekonať štúdium, ma len zväzovali.
Ešte pred tým, než ti položím niekoľko kľúčových otázok, je tu jeden dôležitý fakt. Aj keď sa zdá, že do školy chodíme len pár mesiacov v roku, ide o celkom dlhú etapu nášho života.
Niektorí strávia v školskom systéme 20 rokov, tí šťastnejší 18 a menej. No a to je dôvod, prečo sa zamyslieť nad tým, ako trávime štvrtinu alebo v niektorých prípadoch pätinu svojho života.
Netešíš sa do školy?
Ak si mal niekedy podobné pocity ako ja, či už ti bolo na zvracanie, mal si nočné mory alebo len bolesť brucha a nechuť ísť do tej škaredej budovy, je jasné, že tu niečo nie je v poriadku.
Skoro každé dieťa sa v šiestich rokoch teší, keď môže začať začať chodiť do školy a skoro každé dospelé dieťa sa v osemnástich rokoch teší, keď už do nej chodiť nemusí. Nie je vám to podozrivé? Ak nám inštitúcia do ktorej máme chodiť 20 rokov naháňa strach, prečo do nej chodíme? A dokonca dobrovoľne? Je čas zamyslieť sa nad tým, do akej školy zajtra nastupujeme a čo si z nej v júni odnesieme.
Študuješ preto, že musíš alebo preto, že chceš?
Vrátim sa späť k tomu, že chodiť do školy je vec dobrovoľná. Minimálne teda, ak si absolvoval povinnú školskú dochádzku. Máš právo rozhodnúť sa, či v nej chceš pokračovať alebo nie. Ak chodíš do školy kvôli tomu, že musíš lebo ti to povedali tvoji rodičia, priatelia či okolie, tak plníš sny a ideály niekoho iného. Nie tie svoje.
Alebo ti len chýba motivácia a akýsi „dovôd“? Áno, to je dosť možné. Pýtam sa však, prečo nám učitelia v škole za 20 rokov nedali motiváciu učiť sa. Mali snáď na to málo času? Nemyslím si.
Študuješ preto, lebo titul?
To je jedna z najčastejších výhovoriek. Titul je vraj dôležitý. Titul je istota. Titul je papier. A mať papier – ééééj, to už je niečo! Fakt tomu veríš?
Že o tom, aký si dobrý, aký máš potenciál, aké máš sny, talenty a skúsenosti, že o tom všetkom hovorí jeden jediný papier?
Ak je každý z nás jedinečný, prečo všetci dostávame ten istý papier? Predstav si tvojich rodičov, ako kočíkujú na ulici tvojho brata a niekto sa ich spýta: ,,A máte papier na to, že ste dobrí rodičia?“ Pritom rodičovstvo je tá najťažšia úloha na tomto svete. Nie je tak? Nepreháňam to trochu? Nie. Len sa snažím poukázať na to, ako v našej spoločnosti preceňujeme tituly.
Áno, súhlasím s vami, že existujú profesie, ktoré na prvý pohľad bez titulu robiť nemôžete. No titul nie je to, čo o lekárovi hovorí či vám život na operačnej sále zachráni alebo nie.
Vybral si si tú najlepšiu školu?
Často sa sťažujeme, že škola sama o sebe nie je zlá. Len tí učitelia a spolužiaci v nej sú kameňom úrazu. Aj ja mám živé spomienky na zdemotivovaných profesorov, ktorí čakali na to isté, na čo ja – až zazvoní.
Zažil si už niekedy, že pred katedrou stál učiteľ, ktorý ťa za 45 minút nenaučil, že absolútne nič? Ak áno, tak prečo mu to toleruješ? Každý z nás chce v živote predsa to najlepšie. Možno túžiš mať najdrahšie auto na svete, najkrajšiu manželku, chceš byť najlepší hudobník alebo zažiť najkrajšiu dovolenku.
No pritom dobrovoľne toleruješ, že stráviš pätinu svojho života v priemernej škole. Prečo chceš spoznať a stretnúť úspešných, múdrych a talentovaných ľudí, pričom si vystačíš s obyčajnými profesormi? Veď veľmi dobre vieš, že ty si ten, ktorý prijíma zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak ťa učia priemerní učitelia a študuješ nad podpriemernej škole, ako chceš dosiahnuť nadpriemerné výsledky? Veď to predsa zmeň! A nájdi si školu, ktorá naplní tvoje očakávania. Choď na školu do susedného mesta. Alebo do inej krajiny. Navštív Oxford…
Prečo sa pozeráš na to, ako ti znudení učitelia a spolužiaci kradnú sny?
Ak si vyčerpal všetky možnosti a jediné čo ti zostáva je chodiť do miestnej školy, pretože nemáš peniaze a tvoji rodičia potrebujú tvoju pomoc, tak sa zamysli nad tým ako stráviš čas v škole. To čo som počas svojho štúdia zo srdca neznášal, boli „proroctvá“ učiteľov, ktorí prišli do triedy a všetkým nám hovorili, že sme sprostí, že na nič nemáme, že skončíme ako bezdomovci, že budeme kopať kanály. Prečo počúvaš tieto klamstvá? Prečo si necháš ukradnúť svoje sny a túžby?
Zabojuj! Učiteľ predsa nie je ten, kto má vždy pravdu. To sme si na to len zvykli. A zvykli sme si na to, že musíme byť ticho. Že učiteľ má mať vždy posledné slovo. Fakt tomu veríš? Ja nie!
V školskom zákone sa predsa píše, že cieľom vzdelávania je: ,,naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť.“ A to je priestor pre teba! Pýtať sa, rozmýšľať, argumentovať, vytvárať nápady a vymýšľať riešenia. Neexistuje jedno správne riešenie. Je ich milión.
Čo tvoj osobný rozvoj?
To, že v školskej lavici stráviš niekoľko rokov svojho života neznamená, že jediné, čo máš vedieť je matematika, slovenčina a chémia. Jedným zo základných princípov výchovy a vzdelávania je: rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť.
Prečítaj si to ešte raz. Veď je to skvelé!
Školský zákon ti hovorí, že okrem matematiky máš rozvíjať svoju tvorivosť, pracovať so svojimi emóciami, učiť sa komunikovať, pracovať na sebe – na svojom osobnom rozvoji. Spomeň si na to počas prestávok alebo voľných hodín. Že byť v škole neznamená nudiť sa, ale nájsť si aktivity, ako rozvíjať seba samého.
Dávaš učiteľom skutočne zabrať?
Teraz sa nepýtam či im nadávaš, fotíš si ich na snapchat alebo ich urážaš. Tento blog nie je o tom ako s učiteľmi bojovať, ale ako využiť svoj potenciál, príležitosti vôkol seba a čas, ktorý máš k dispozícii na to, aby si si po x rokoch strávených v škole nemusel povedať, že to bol len stratený čas.
Takže čo si predstavujem pod tým dávať učiteľom skutočne zabrať? Pýtať sa ich na to, čo ťa zaujíma. V čom sa chceš zlepšovať. Ale pýtať sa ich aj na osobné skúsenosti. Budeš sa teraz smiať, ale učitelia v sebe skrývajú ďaleko viac, ako si myslíš. Tiež mi trvalo, kým som si uvedomil, že predo mnou sedia skutočné osobnosti (nebolo ich príliš veľa, ale predsa).
Mnoho učiteľov trpí na hodine rovnako ako ty – pričom ich život je pestrý a plný dobrodružstva. Tak prečo sa o ňom nedozvedieť viac? Mal som na škole profesorku, ktorá sedela v dozorných radách niekoľkých veľkých firiem. Učiteľa angličtiny s perfektným akcentom. Učiteľku, ktorá precestovala karavánom pol sveta a splnila si svoje detské sny. Toto je priestor pre teba – pátrať a objavovať. Garantujem ti, že sa dozvieš ďaleko viac, než očakávaš.
Poznáš školský zákon?
Že nie? Ako sa potom môžeš oháňať pred riaditeľkou svojimi právami a povinnosťami? Prečítať si školský zákon je predsa základ prežitia na škole. Kúpil som si ho ako ôsmak na základnej. A dozvedel som sa fascinujúce veci.
Tak napríklad… Že študenti majú svoju zástupcu v Rade školy, ktorá schvaľuje školský poriadok a rozhoduje o tom, čo sa na škole bude diať. Že ako 18 ročný sa môžem ospravedlniť sám a nepotrebujem na to svojich rodičov. Že môžem požiadať o individuálny študijný (učebný) plán a v škole sa ukázať iba na koncoročné skúšky.
Prečo sa nezapájaš do aktivít?
Keď ťa už tak strašne nudia všetky tie hodiny, prednášky a písomky, nájdi si kamošov a začnite vytvárať projekty. Staň sa členom žiackej školskej rady (ktorá podľa zákona môže vzniknúť na každej strednej škole, ak sa tak žiaci rozhodnú) a organizujte prednášky, diskusie, koncerty, festivaly. Vytvorte Kino v bazéne. Alebo Novinársky deň. Ak si vysokoškolák, napíš medzinárodný projekt cez Erasmus + a zorganizuj medzinárodnú výmenu na tvojej škole. Založ Radu študentov alebo čokoľvek iné.
Prečo nerozbehneš počas školy svoj biznis?
Veď je to predsa ten najlepší čas, kedy môžeš získavať skúsenosti, učiť sa princípom pokus-omyl. Viete koľko študentov obchodných akadémii počas svojho štúdia podniká? Nula. Alebo presnejšie takmer nik, len pár odvážlivcov. Nie je to kus paradox? Že na škole, ktorá ťa má učiť obchodovať a podnikať, je viac ľudí na brigádach v MC Donald´s, než vo svojej firme?
Môj spolužiak si otvoril živnosť v 3. ročníku na strednej a ja som sa ho rozhodol nasledovať. Zo školy som utekal rovno na obchodné stretnutia, po nich som vystavoval faktúry, písal zmluvy, viedol som ľudí a to všetko skôr, než si to moji spolužiaci prečítali v jednej z múdrych učebníc.
Prečo nemáš individuálny študijný plán?
Počas týchto prázdnin som stretol tak veľa talentovaných ľudí, ktorí mali túžbu plniť si sny tu a teraz, no škola ich v tom brzdila. Mark Twain povedal, že nikdy nedopustil, aby škola stála v ceste jeho vzdelaniu. Môj mentor sa ma v druháku na strednej opýtal, prečo chodím do školy, keď sa viem učiť ďaleko rýchlejšie, než moji spolužiaci. A tak som požiadal o individuálny učebný plán.
Ako na to? Je to jednoduché, stačí ti na to jedna A4, ktorú zanesieš na vedenie školy. Vďaka tomu som ja mohol viesť firmu na full time v období, keď sa moji rovesníci učili poučky o podnikaní. No dobre si to rozmysli!
Odsunúť školu na druhú koľaj je veľmi atraktívne, no žiaľ poznám aj ľudí, pre ktorých to nebolo najštastnejšie rozhodnutie. Vyhrala u nich lenivosť a dnes nemajú ani titul, ani firmu, ani svoj job. Ísť na individuálny študijný plán nie je o tom vybrať si ľahšiu cestu, ale tú ťažšiu, pretože musíš zvládať svoj biznis a školu na raz! Nestrácať motiváciu a vytrvalosť.
Späť na začiatok
Opýtam sa ťa otázku, ktorú som položil v úvode tohto blogu: Študuješ preto, že musíš alebo preto, že chceš?
Ak robíš v živote veci, ktoré musíš, ale nechceš, nedosiahneš to, čo chceš.
Len tak bezhlavo sa uspokojiť s tým, že študuješ na otrasnej škole plnej nímandov nie je cesta.
Máš predsa šancu tešiť sa do školy, keď vieš ako ti pomôže na ceste k úspechu a ako efektívne využiješ čas v nej. Máš predsa možnosť vybrať si tú najlepšiu školu s najlepšími učiteľmi. Nemusíš študovať pre titul, ale preto že vzdelanie je drahocenný poklad, ktorý ti nik neukradne, ak by aj ľudia zabudli, ktoré 3 písmenká sa ti hodia k menu. Máš 20 rokov na to, aby si pracoval na svojom osobnom rozvoji. Tak ich prosím nezahoď len tak.
Jan Mühlfeit, ktorý pracoval 22 rokov v Microsofte a viedol jeho pobočku v Európe hovorí, že „podľa štúdie NASA pri nástupe do školy až 98 percent detí vykazuje vysokú kreativitu, v 10 rokoch už je to 30 percent, v pätnástich len 15 a v 25. roku života sú to už len 2 percentá. Škola neodomyká ľudský potenciál, ale, naopak, zamyká.” A v tejto chvíli o tom už vieš.
Máš šancu…
A je len na tebe či to budeš ignorovať, alebo nie. Svoju kreativitu môžeš každým dňom rozvíjať. Cez študentské aktivity, podujatia, žiacku školskú radu, cez svoje startupy či firmy do ktorých sa pustíš. A k tomu všetkému máš k dispozícii učiteľov a spolužiakov, ktorí v sebe skrývajú množstvo talentu, skúseností, ale aj úspechov. Môžeš sa ich pýtať a získavať od nich cenné know how. A môžeš sa dokonca rozhodnúť, že škola nie je to, čo v živote naozaj potrebuješ. Je to na tebe.
Máš šancu stráviť nasledujúcich 10 mesiacov tak, ako by tento školský rok bol tou najlepšiou investíciou do života. Áno viem, bude to ťažšie, než sa zdá. Je to však skvelý tréning trpezlivosti a vytrvalosti. No mysli na to vždy, keď vstúpiš do školy. Že toto všetko je tvoj príbeh. A o tom, akú budeš mať budúcnosť nerozhoduje ani tvoj spolužiak, ani tvoja učiteľka, ale ty. Tým ako sa postavíš k tomu, čo ťa čaká a ako využiješ všetky príležitosti a čas, ktoré si dnes 4. septembra dostal.
Tak čo?
Čo povieš o tomto školskom roku, keď ho v júni opäť raz ukončíš? Budeš sa vyhovárať na to, prečo to bol najhorší rok tvojho života? Alebo zmeníš svoj postoj a zažiješ rok plný dobrodružstva…
Je to na tebe!
Viac o autorovi tohto blogu: Kto som, čomu sa venujem a o čom píšem?
Prečítajte si aj:
JAN MÜHLFEIT: Škola zamyká ľudský potenciál (klik!)
10 “najhorších študentov” na svete: Dnes zarábajú milióny dolárov…(klik!)
20 kľúčových rozhodnutí, ktoré som spravil počas mojich 20-tich rokov (klik!)
