25. septembra 2012 | Média a PR
Na toto som čakal. Bolo to len otázkou času, kedy niekto konečne zabrdne do televízneho formátu Farma. Intrigy, vulgarizmy, chľast a sex – presne to najviac vystihuje tento program, ktorý rozdelil divákov na fanúšikov a nepriateľov. Pokuta však hovorí za všetko.
Myslíme, teda sme…
Tak to teda potom asi nie sme. Ako je možné, že dokážeme pozerať také neskutočne trápne a vymetené programy, akou je Farma? Veď predsa sme tvor mysliaci a preto by každý z nás mal pochopiť, to čo vidí v televízore. Niektorí aj pochopili – to však nestačí. Farma sa ohovára, veľa ľudí ju odsudzuje, no napriek tomu ju každý pozerá. A presne o to tvorcom programu ide. Aby o tom ľudia hovorili, šírili to ďalej a aby si každý večer sadli za obrazovku s tým pocitom: ,,že idem pozrieť, čo za sprostosti budú robiť na Farme dnes“.
Marketing ako vyšitý
O tom niet pochýb. Správne načasovanie – cez hlavný vysielací čas, vysoké ceny za reklamné spoty počas prestávok a takmer 75 000 fans na facebooku. Čo k tomu dodať? Biznis plne vydarený. Teda nebyť 18-tisícovej pokuty, ktorá určite nepoteší ani jedného tvorcu tohto programu.
A čo dalej?
Pokiaľ bude dopyt po podobných reality reláciách, budú sa i nadalej natáčať. Pokiaľ si divák zapne Farmu a zapíše sa tak do sledovanosti tohto televízneho programu, len tým potvrdí potrebu natáčania týchto televíznych formátov. A potom sa niekto čuduje, že na Slovensku stúpa počet rozvodov, samovrážd, chudoba a jedine čo môže klesať, bude asi v tomto prípade inteligencia národa…
18. septembra 2012 | Média a PR
Aj internetové stránky majú svoju módu. Reagujú na ročné obdobia, aktuálne dianie vo svete i na Slovensku, ovplyvňujú ich aj športové udalosti, či rôzne medzinárodné dni. Menia svoje ošatenstvo, z času na čas si nasadia korunku krásy, prejdu sa po móle, spriatelia sa s rôznymi reklamami a v neposlednom rade menia svoje vnútro.
Aj takto poeticky som chcel ukázať na dôležitosť vzhľadu internetových stránok, pretože čo je staré a nemoderné, stráca u čitateľov popularitu. Dnešný deň – utorok patril redizajnu internetovej stránky Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Áno, aj takéto médium si zaslúži novú módu. Samotná udalosť, zmena vzhľadu ma pravdupovediac celkom aj prekvapila. Nie som síce žiadny dizajnér, programátor a už vonkoncom nie módny návrhár a preto si profesionálne nedovolím hodnotiť vzhľad webov. Pár postrehov však predsa len napíšem.
Mrzí ma, avšak musím začať s tým čo sa mi nepáči. Je to samotný názov domény: novetasr.sk . Starý názov domény tasr.sk je teraz nefunkčný. Keď naň kliknete, nepodarí sa vám stránku načítať a tak zbadáte chybu servera. Pravdepodobne túto „chybičku krásy“ v najbližšom období odstránia, zatiaľ však táto situácia zmetie nejedného čitateľa, či novinára. Okrem toho, keď sa dostanete na nový portál novetasr.sk a kliknete na logo TASR, presmeruje vás na starý web, čo tiež nie je najlepšie riešenie…
Keď sa pozrieme na samotný vzhľad webu, všimneme si veľkú „top novinku“, kde sa zobrazuje výber niekoľkých najzaujímavejších článkov. Toto hodnotím ako veľmi prínosný krok. Web je veľmi prakticky rozdelený a intuitívne vytvorený pre tri skupiny návštevníkov: pre ľudí, ktorí sa chcú dostať do angentúrneho servisu, pre ľudí so záujmom o produkty TASR a pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o spravodajstvo…
Veľmi pekne rozdelené do mriežok, s celkom peknými ikonkami, akurát na mňa moc modré. Niežeby som túto farbu nemal rád, ale keď sa prvý krát pozriem na vzhľad, modrá si ma ide „podať“.
O niečo pozitívnejšie hodnotím druhú polovicu webu, ktorá má po zrolovaní veľmi pekne prekvapila. Jednotlivé správy naukladané jedna na druhú a každá z nich má aj náhľad fotografie. Vyvoláva to vo mne pocit plnej informovanosti a tak z celkového hľadiska hodnotím nový dizajn Tlačovej agentúry Slovenskej republiky známkou 2. :) Čo na to poviete vy? (Ak toto číta nejaký dizajnér, alebo programátor, poteším sa jeho hodnoteniu..)
26. júla 2012 | Média a PR
V stredu ráno som vstával so zvláštnym pocitom, plný očakávaní a hlavne pripravený cestovať. Počasie sa so mnou nechcelo spriateliť a tak som musel prevetrať rifle a mikinu. Vykročil som na zastávku MHD, kde samozrejme ako zvyčajne spoj na ktorý som čakal, meškal. To zapríčinilo moje rýchle rozhodnutie vystúpiť na Námestí Slobody a zabehnúť si na autobusovú stanicu – ranná rozcvička na nezaplatenie ;)
O 8:00 som sa doviezol na náš meeting place, kde z Krupiny pricestovala Kika a zo Štiavnice si to odšoféroval Mišo. V autobuse sme odštartovali rozhovory na všelijaké ekonomické, politické, či kultúrne témy. Ako už býva zvykom, prišlo aj na tému Student24.sk. Vypočul som si veľa cenných nápadov, o ktorých budem určite v najbližšej dobe rozmýšľať. Čo nás avšak viac zaskočilo, bol veľký počet havárií, nad ktorými sme sa neraz pozastavovali.
Po troch hodinám sme sa dopravili do Bratislavy a samozrejme hneď ako sme vystúpili naše orientačné schopnosti odišli v autobuse. Prišlo teda na telefonát a za pomoci Kiky sme sa dostali do bratislavskej MHD (už len tento príbeh by stál za celý blog, pretože sa nám podarilo akosi „pokaziť“ zázračný automat na lístky ;). Na Gagrinovej ulici náš už však čakala vysmiata redaktorka z Hospodárskych novín.
Zaviedla nás na miesto činu a my sme tak mali možnosť dostať sa do impéria novinárov, grafikov a obchoďákov. Sadli sme do konferenčnej miestnosti na druhom poschodí, kde sme si vypočuli základné informácie o Hospodárskych novinách. Veľkým prínosom pre HN je napríklad aj to, že ich zastrešuje Ecopress a.s. a okrem toho majú možnosť spolupracovať aj z českými Hospodářskymi novinami.
Po niekoľkých minútach sa na stôl dostal špígl. Mnohí z vás pravdepodobne ani len netušia o čo ide. No predsa o zrkadlo. Stále nič? Ide o akúsi predlohu novín, o papier veľkosti A3, ktorý je rozdelený čiarami, stĺpcami a predstavuje tak miesto na články, fotografie … V printových médiách veľmi dôležitá vec. O niečo neskôr sa dozvedáme, aká je práca v novinách náročná. Každý deň porada, následne rozdelenie úloh, výber správnych tém, samotné zostavovanie príspevkov, no a potom to najťažšie…
Článok sa musí najskôr dostať k editorovi, následne k jazykovej korektorke, potom šéfredaktorovi, potom opäť jazykovej korektorke, redaktorovi… (niekoľko krát sa to takýmto spôsobom točí – mne sa z toho zatočila akurát tak hlava). Hlavným dôvodom je odstránenie obsahových, štylistických, či pravopisných chýb. Musím povedať, že nasadenie tamojších novinárov je skutočne veľmi veľké.
Teraz však nasleduje exkurzia, či inak povedané návšteva jednotlivých častí redakcie. Na druhom poschodí vidíme redaktorov, ktorí pripravujú magazíny a prílohy do HN. Je tu pracovné ticho, na ktoré som bol avšak upozornený – že vraj dole to už vyzerá inak. Tak teda prechádzame o poschodie nižšie, kde nás čaká takmer 2x1metrová strana Hospodárskych novín -wow. Tu už je však ruch neprehliadnuteľný. Športový redaktori, grafici, či dizajnéri. Všetci pracujú, volajú, pozerajú spravodajstvo, či pripravujú rozhovory.
Po krátkej pauze na obed sme sa do redakcie opäť vrátili. Dostali sme totižto pozvanie na zalamovanie olympijskej prílohy, ktorá sa má vydať o deň neskôr. Všetci pozeráme na grafika s otvorenými ústami. Prsty mu behajú po klávesnici a zvádzajú akýsi pretek s programom, ktorý mu beží na obrazovke. Veľa, veľmi veľa čiar, obrázky, text, stĺpčeky, či infografika. Všetko sa to pred našimi očami skladá a vzniká tak strana v novinách.Neverím vlastným očiam – klobúk dole pred ľuďmi, ktorých som mal možnosť stretnúť.
Keďže možnosť pýtať sa sme si nemohli nechať újsť, otázky na novinárov nenechali na seba dlho čakať. Osobne ma zaujala otázka Miša na PIANO, pod ktorým sú aj HN. Pýtal sa študentskú zľavu, čo sa zdá byť veľmi dobrý nápad. Mojej pozornosti však samozrejme neuniklo ani vzdelanie tamojších žurnalistov. Keďže jedna z redaktoriek spomínala, že tu pracujú ľudia z rôznych vyštudovaných škôl, zaujímal som sa aj o to, či v ich tíme má šancu aj niekto „bez titulu“. Otázka samozrejme pobavila :) Odpoveď ma pozitívne prekvapila: ,,Je veľmi dobré mať VŠ a myslím si, že väčšina z našich ľudí ju má. To však ale neznamená, že je to najpodstatnejším kritériom,“.
Je zbytočné sa ešte viac rozpisovať – kto nevidel, ťažko pochopí. Odniesli sme si tak z redakcie nové skúsenosti, informácie a veru aj vizitky žurnalistov, ktorí nás po budove sprevádzali. Po tejto návšteve už pri čítaní novín budem vedieť, aká práca za tým všetkým skutočne stojí…
23. júla 2012 | Média a PR
Nezabudnem na situáciu z pred pár mesiacov. Spomínam si na titulky v novinách, na výroky osobností, riaditeľov, či odborníkov. Všetci jedným ťahom odsúdili, skritizovali a pochovali RTVS. Záujem? Žiadny! Veď kto by míňal energiu na zbytočné návrhy a riešenia verejnoprávnej televízie, či nejakého rozhlasu? Každý mal v tej dobe veľa iných povinností a nikoho nezaujímala vyššie spomínaný subjekt.
Dnes je tu siedmy mesiac roku 2012 a poriadne súťaživá nálada. Nie, nehovorím o prestížnych pretekoch Tour de France, nemyslím na Sagana, Cibuľkovú, či Olympijské hry. Ide o nový post šéfa RTVS. Azda si nik nevšimol, že o toto miesto sa zaujíma 11 ,,mediálnych magnátov“?? V žiadnom prípadne nejde o malé mená. Jeden z najskloňovanejších kandidátov je Václav Mika, exriaditeľ Markízy, či Rádia Expres, ten druhý je Jaroslav Rezník, generálny riaditeľ Tlačovej agentúry (TASR).
Nikoho ničím neobviňujem, len ma prekvapuje zvýšený nárast záujmu o pred tým odsúdenú RTVS. Prečo vtedy bola škoda slov a dnes predstavuje projekt budúcnosti tohto médiá desiatky A4-riek? Obdivujem skade nabrali kandidáti „zrazu“ overené, dosiahnuteľné, merateľné, či veľmi efektívne prepracované koncepty, ktoré sa z hrdosťou neboja predstaviť.
Vráťme sa však na chvíľu ešte raz k menám kandidátov.
Marcel Děkanovský – nejde o žiadneho mediálneho nováčika. Práve naopak, Marcel Děkanovský je známy ako majiteľ niekoľkých súkromných televízii a jeho meno sa priraďuje aj známemu hudobnému kanálu Music Box, ktorému šéfuje. Minulý rok bol dokonca tento kandidát na post RTVS nominovaný aj v Novinárskej cene 2011. Ako „plynule“ sa menia hudobné záujmy na verejnopráve… no nie?
Iľja Ruppeldt – ide o mediálnu osobnosť, vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave a má skúsenosti s médiami aj s reklamou a filmom. Aj tu môžeme vidieť veľký záujem o post RTVS, keďže prihlášku poslal Iľja Ruppeldt priamo z Nového Zélandu.
Zaujímavé naďalej ostávajú aj prepracované projekty Jaroslava Rezníka z TASR. Vsadil na tablety, mobily a aplikácie RTVS. Prečo toto príde ako novinka? Veď smarpohony, ipady, či tablety už na trhu nejakú tú dobu sú. Nikoho však doteraz nenapadlo niečo takéto geniálne vymyslieť. Teda až do teraz – do voľby RTVS… čo teda láka 11-tich kandidátov na nevýraznej, nepopulárnej STV-čky?
Pokiaľ aj vás zaujíma táto téma, prosím, diskutujme…
20. júla 2012 | Marketing, Média a PR, Ostatné
Je to už tretí týždeň, čo sa odhodlávam napísať blog, ako však vidíte do teraz som sa k tomu nedostal. Vždy som radšej šiel na kávu, ako na nový príspevok. Vilo však rozhodol – ide sa písať!
Pred niekoľkými dňami sa na facebooku objavila fotografia, ktorá pritiahla moju pozornosť. Dokonca až na toľko, aby som ju komentoval. Na fotke sa ocitol moderátor Modrého z neba, Vilo Rozboril a vedľa seba mal dievčatko, ktoré sa usmievalo napriek tomu, že bolo napojené na akýchsi prístrojoch. Na podobné príspevky som už zvyknutý, avšak nie na popis, ktorý nejaký anonym pridal k fotografii: ,,Päťtisíc lajkov minimálne. A keby sa tak neškerila, bolo by aj viac,“
Moje oči, monitor, aj dych úplne zastavili. Snažil som sa zistiť, či vidím dobre, alebo sa mi sníva. Priatelia, videl som dobre.
O pár minút na to, sa pod fotografiou rozbehla búrlivá debata o tom, či je Vilo Rozboril marketingovým trhákom pre Markízu, či to je intenzívna hra s emóciami, alebo z neba prišiel anjel, ktorý sa skutočne rozhodol robiť ľudí šťastnými. Musím však už teraz zdôrazniť, že ani k jednej z týchto strán sa nepridávam.
Dôvod, prečo som sa rozhodol napísať o tejto situácii blog, je ten, že nevidím ani len najmenší dôvod, prečo sa centrom nenávisti a kritiky stalo práve spomínané dievčatko. Prečo si niekto z Vila a z jeho fan page nespraví posmech inak? Prečo ťahá po sociálnych sietach dieťa, ktorého život možno závisí na sekundách? Dovolím si tvrdiť, aké právo má autor zosmiešňovať život toho druhého takýmto spôsobom?! Pre mňa je to arogancia, ktorá sa nedá ani len pomenovať.
Stretol som sa z mnohými argumentmi, k Vilovej práci. Postaviť sa pred kameru, nahodiť dva tri smutné smajlíky a ide sa po peniaze. Myslíte si však, že by peniaze moderátorovi tejto relácie stáli za to, aby dostal niekoľko kolapsov, či úplné vyčerpanie organizmu? Ja si myslím, že nie.
Moderátor ako on si môže v dnešnej dobe vybrať, do ktorého projektu sa zapojí a čoho tvárou bude. Čas, či energiu, ktorú venuje MzN však musí mať pôvod aj v jeho myšlienkach pomôcť. Určite teraz uvažujete nad tým, aká veľká propagácia a reklama sa tomuto formátu robí. Tu je tenký ľad, na ktorom sa nebezpečne korčuluje. Prečo sa nepomáha bez toho, aby o nás vedelo celé Slovensko a Čechy? V zahraničí je trend „poslať tlačovú správu“ novinárom o tom, že si adoptujem dieťa z Afriky a dám postaviť studňu v Káhire. Úprimne si ale myslím, že každý, kto chce pomôcť, tak peniaze dopraví tomu, kto ich potrebuje aj bez zbytočnej medializácii.
Otázkou ostáva, či Modré z Neba na televíznych obrazovkách má byť nástrojom toho, aby sa pomoci chytili aj ostatní a teda šírili posolstvo vzájomnej pomoci, alebo je to nástroj toho, aby sa o túto problematiku zaujímali len počas vysielacieho času, raz týždenne, v stredu o 20:00.
